Publikácia predstavuje prvé komplexné historiografické spracovanie alchýmie na území Slovenska. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje čitateľovi významné skutočnosti, ktoré rozhodovali o alchymistickom dianí na tomto území a ktoré inšpirovali najvýznamnejších európskych alchymistov k návšteve Slovenska. V kontexte s európskym dianím prezentuje alchýmiu ako hľadanie dokonalosti,
„Bádanie o staroveku sa musí presťahovať do moderných laboratórií. Archeológia sa musí s najcitlivejšími prístrojmi odobrať na opustené lokality dávno zničených miest. Nadšenci pravdy musia opäť začať pochybovať o všetkých pohodlných a dobre zavedených názoroch.“
Tento príbeh sa začína v meste kostí. V uličkách mŕtvych. Na tichých bulvároch, promenádach a slepých uličkách cintorína, na mieste obývanom kamennými anjelmi a potulnými duchmi tých, ktorí upadnú do zabudnutia ešte skôr, ako vychladnú vo svojich hroboch“*.
„Krajina zázrakov“ bola kniha, ktorá predchádzala tvoju najnovšiu publikáciu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“… „Áno, je to tak, pričom si sám s údivom uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. To, čo sa mi zdalo byť nedávno, bolo v skutočnosti pred jedenástimi rokmi, kedy som prezentoval svoju knihu "Krajina zázrakov“. Ide o akýsi slovník na čítanie, ktorého tému vystihoval už jej podtitul – „Sprievodca po magických miestach na Slovensku“.
30. novembra 2009 sa v konferenčnej sále hotela Tatra v Bratislave uskutočnila prezentácia knihy „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“ na ktorej autorsky spolupracovali Miloš Jesenský, Alexandra Pavelková a Lenka Tkáčová. Nechýbal ani profesor Stanislaw Sroka z Jagellonskej univerzity v Krakove. Krstnými rodičmi knihy sa stali Lenka Šoóšová a Roman Juraško z markizáckeho Telerána, krstilo sa hviezdnym prachom.
Kniha „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“ podľa Miloša Jesenského nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami, ako skôr zápisníkom, ktorý si jej tvorcovia písali na úteku. Hlavným dôvodom tejto cesty bola nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom.
24. októbra 2009 zaplnilo sálu Kultúrneho domu v Čadci niekoľko stoviek priateľov písaného slova na druhom ročníku Kysuckého knihobrania. S titulmi „Kysuckovo“ Petra Kubicu, antológiou rozhovorov „Sú Kysuce súce?“ Pavla Holeštiaka, hudobnou knihou „Cez ten kraj žilinský“ Janky Holeštiakovej a umeleckej monografie „Ondrej 4 (Zimka)“ Juraja Štaffu sa tak verejne odprezentovala aj kniha Miloša Jesenského „Ženy chcú počuť rozprávky“.
Otázka, na ktorú ľudstvo hľadá odpoveď už od doby svojho vzniku, aj keď slová našej reči predstavujú výlučne pojmy pre veci, ktoré poznáme prostredníctvom zmyslov. A preto aj smrť ostáva pre nás záhadou, keďže leží mimo našej zmyslovej skúsenosti a málokto z nás musel bezprostredne čeliť vlastnému zániku spočívajúcom v úplnom zničení vedomia.
Vyvolávanie mŕtvych, presnejšie nazývané ako nekromancia je podrobne popísané vo viacerých staroegyptských papyrusoch. Nájdeme tu celé návody, ako privolávať nielen bohov a žiariacich duchov, ale aj zlé, démonické bytosti, duchov zatratencov. Motívom nekromancie bola túžba po poznanívecí skrytých, či
Neznámi votrelci v Antarktíde – Úderná operácia US Navy: polárne jednotky postupujú so stratami – Prekvapivé zistenia kapitána Richtera: Nórske mapy boli falšované – Svastika veje v metelici – Prízračné ponorky Kriegsmarine – Tajomné oblasti v Antarktíde