„Nemôžete povedať, že Bjork niekoho kopíruje. Jej osobnosť je jedinečná. Vášnivosť, vyspelý postoj k životu, ale srdce dieťaťa a islandský spôsob bytia.“ Tieto slová, ktorých autorkou je Vigdis Finnbogadóttir, žena, ktorá šestnásť rokov zastávala funkciu prezidenta islandského štátu budú
Jej tvár sa usmieva z televíznej obrazovky ako z pradávnej severskej rozprávky, na pozadí bielej pleti detskej tváre orámovanej čiernymi vlasmi žmurkajú veľké hnedé oči. Ako neobvyklý kontrast ku krehkej postave roztomilej elfky je jej hrdelná angličtina s tvrdým nordickým prízvukom.
Media vita in morte sumus. „Uprostred života sme obklopení smrťou.“ Touto sentenciou môžeme začať krátke zamyslenie sa nad prvým dielom trilógie Alexandry Pavelkovej a Štefana Konkola „Miešanci“, ktorú možno zaradiť medzi ešte stále vzácne knihy zo žánru slovenskej fantasy. A je to naozaj tak.
"Alžbeta Báthoryová zavraždila hrozným spôsobom dcéru Štefana Szolthaya a dve dcéry Gabriela Szitkeya. Počul som aj to, že jej kočiš menom Peter, keď prichádzali z Ečedu, umučil na jej rozkaz dcéru vysokopostavenej osoby, ktorú pochovali pri ceste. Aj to vie, že keď sa vracali
Sicut arena regionis, sunt sidera multa polorum. „Koľko je piesku v púšti, toľko hviezd na nebi býva“, hovorili starí Rimania a táto veta vyjadrujúca spojitosť medzi pieskom a hviezdami, zdanlivým nekonečnom pustatiny a nočnou oblohou nad ňou, mi pripadá obzvlášť vhodnou pre začiatok úvahy nad