Dr. Miloš Jesenský

Kurdský vodca Saladin, tvorca moslimskej jednoty siahajúcej od územia Jemenu až po Egypt si po porážke križiakov pri Hattíne mohol dovoliť vstúpiť v piatok 2. októbra 1187 do svätého mesta kresťanstva obklopený gloriolou milosrdného muža, bez prelievania krvi svojich nepriateľov. Očistil posvätné miesta islamu

Pahorok Hattínu poznám iba z digitálnych fotografií, stiahnutých z internetu, avšak napriek tomu, možno vnímať príslovečný genius loci tohto miesta. Niekoľko kaktusov, olivové stromy na strmých zrázoch, suchá tráva a vyprahnutá zem ostro kontrastujúca so zeleňou kraja v životodarnom dotyku s vodami Galilejského

Na pahorkoch Hattínu nie je dnes postavený ani jediný kríž. Horúci vietor skuvíňa medzi dvoma skalnatými výbežkami a zažltnutá, slnkom vyprahnutá tráva pripomína toto osudové miesto v podobe, akú malo pred viac ako ôsmymi stovkami rokov, v dobe, kedy ešte vojnu vedenú v mene evanjelia považovali za opus Dei.

Viera v bosorky, strigy, či čarodejnice bola taká veľká, že ženy obvinené z mágie prenasledovali a kruto mučili. Z histórie sa dozvedáme, že v rokoch 1565 – 1756 v Uhorsku bolo prejednaných 554 prípadov súdnych obžalôb z čarodejníctva a z nich 403 končilo rozsudkom smrti.

Zdá sa, že mágia je naozaj tak starobylá, ako ľudstvo samotné. Jej korene nájdeme pevne zasadené do kontextu najstarších dôkazov ľudskej psychosociálnej existencie. Mágia charakteristickým spôsobom ovplyvnila náboženstvo, umenie, poľnohospodárstvo, priemysel, vedu, spôsoby vládnutia a spoločenské inštitúcie

"Od antiky boli na cestách milióny pútnikov. Mnohí sa vydávali na cestu niekoľkokrát do roka, niektorí boli dokonca nejeden raz aj v tak vzdialených končinách, ako je Jeruzalem, Rím alebo Santiago de Compostella . Na to, koľko ich bolo, hovorili pútnici pomerne málokedy o tom, aké skúsenosti cestou

V polovici decembra pani Eliška Vysloužilová pripravila stretnutie pútnikov, ktoré bolo vlastne o putovaní a o pútnikoch. Stretli sme sa na ňom s Otom Kacvinským, naozaj nefalšovaným pútnikom a spisovateľom dr. Milošom Jesenským.

„Je jasné, že tento způsob měření času je ďáblovým vynálezem, díky němuž může obnovovat každých dvaapadesát let jejich podřízenost, pod hrozbou blížícího se konce světa a jejich víry v to, že on prodlužuje čas a dává jim ho darem, čimž umožňuje světu pokračovat.“

V roku 1831, v čase, kedy leto vrcholilo a sucho morilo krajinu, rozšírila sa ako požiar v Európe správa o smrtiacej epidémii, ktorá si cez Rusko a Poľsko prebíjala cestu z vnútra Ázie, aby sa prevalila na náš kontinent. Lekárske umenie sa tak, ako mnohokrát predtým, ukázalo byť takmer bezmocné.