Dr. Miloš Jesenský

[04x16] Nepomstení (Unrequited)

V tejto časti sme svedkami vyšetrovania prípadu generála Petra Mc Doughala, ktorého zastrelili v luxusnej limuzíne. Hoci spočiatku z vraždy obvinia jeho osobného šoféra Berghoudera, neskôr Mulder a Scullyová identifikujú ako páchateľa vietnamského veterána, seržanta Nathaniela Teagera. Tento príslušník Zelených baretov, ktorého omylom prehlásili za mŕtveho sa vracia a mstí zradu veliteľov, ktorí jeho a ostatných kolegov zanechali napospas nepriateľom v džungli. Pri svojich zločinoch obratne využíva hypnózu k ovplyvňovaniu videnia osoby v momente, kedy sa priamo nachádza v smere pohľadu, čím vytvára ilúziu svojej neviditeľnosti.

Táto epizóda je výpoveďou o tom, čo všetko možno vykonať prostredníctvom mechanizmu hypnózy. Hoci slovo „hypnos“ znamená po grécky „spánok“, hypnotický stav je – na rozdiel od predstavy, aká panuje u najširšej verejnosti – ďaleko vzdialený od spánku a predstavuje alternatívny stav vedomia, ktorého štúdium poskytuje možnosti zhodnotiť, ako pracuje ľudské podvedomie. Teager využíva k navodeniu neviditeľnosti hypnotické fenomény. Nie je teda schopný urobiť neviditeľným vlastné telo, ktoré reálne existuje, iba oblúzniť zrak pozorovateľa blokovaním jeho mysle hypnotickou sugesciou.

Jeden z mála historických dokumentov o podobnom prípade môžeme nájsť v knihe „Tvár Indie“ z roku 1876 v ktorej rakúsky autor Wilhelm Negrelli popisuje na tridsiatich siedmych stranách skutky istého buddhistického mnícha známeho ako Care. Ten predviedol 15. júla 1862 zmiznutie vlastnej osoby, aby týmto výstupom zabránil náboženskému krviprelievaniu medzi rozvášnenými muslimami a hinduistami na najväčšom dháckom trhovisku. Doktor Frank P. Jones popisuje v knihe „Zázračné udalosti“ Careho exhibíciu slovami: „Po tridsiatich sekundách začal Care priesvitnieť, či skôr rednúť. Mizol aj so svojím červenohnedým hábitom. Mizol a za tridsať, či štyridsať sekúnd sa vytratil úplne. Za ďalších päť minút sa Care opäť objavil na svojom pódiu. Vrátil sa späť z miesta vzdialeného dve a pol míle a postupne získaval svoju podobu. Najskôr sa ukázali jeho šaty, potom akoby sklenený odblesk jeho tváre a za niekoľko sekúnd sa zjavil vo svojej predchádzajúcej ľudskej podobe.“

Táto epizóda Aktov X predstavuje iba pokračovanie dlhej reťaze motívu neviditeľnosti, ktorý prijala kinematografia už na počiatku svojej existencie. V roku 1933 nakrútil režisér James Whale klasický film žánru science – fiction „Neviditeľný muž“ podľa rovnomenného románu Herberta G. Wellsa. Kniha rozpráva o vedcovi, ktorý vynájde a sám, sebe aplikuje chemickú látku, ktorá zbavuje organickú hmotu schopnosti odrážať svetelné vlnenie a teda byť vnímaná. Aj keď Wellsov Neviditeľný podobne ako Nathaniel Teager nebol pozorovateľný, stále existoval, prijímal potravu a obsah jeho /neviditeľného/ žalúdka vyzeral ako nevábna /viditeľná/ kašovitá hmota. Rozdiel bol v tom, že ak Wellsov hrdina musel chodiť nahý /šaty predsa účinkom chemikálie nemizli/, muž, ktorého naháňali Mulder a Scullyová, bol vďaka svojej vysokej sugestivite tejto podmienky ušetrený.