Dr. Miloš Jesenský

[04x09] Tunguska (Tunguska)

Agentku Scullyovú prizvú na mimoriadne vyšetrovanie, počas ktorého sa pýtajú na miesto jej kolegu Muldera. Scullyová však nie je ochotná vypovedať. Príbeh deja nás postupne zavedie k tajomnej hornine pochádzajúcej z Krasnojarskej oblasti na území bývalého ZSSR, z regiónu, ktorý ešte počiatkom tohto storočia daroval svoje meno jednej obrovskej záhade, práve tak, ako tejto epizóde seriálu – Podkamennaja Tunguzska.

Vráťme sa teraz k udalostiam, ktoré sa v tejto oblasti odohrali deväťdesiat rokov pred tým, ako sa sem vypravil pri ceste za hľadaním pravdy agent Mulder: Dňa 30. júna 1908 o 7. hodine a 17. minúte preletelo nad Sibírou rozžeravené podlhovasté teleso a o 11 sekúnd nato dopadlo do sektoru severne od obchodnej stanice Vanavara v povodí Podkamennej Tunguzky /60°55' s.š. a 101°57' v.d./. Detonáciu bolo počuť v okruhu ôsmich stoviek kilometrov – roľníka S. B. Semenova zrazila k zemi, načo upadol do bezvedomia. Zasiahli ho totiž otrasy zeme, ktoré vyvalili aj vráta na stodole a rozbili okná na márne kúsky. Sprievodca transsibírskeho expresu zastavil vlak v obave, že vyletí z chvejúcich sa koľají. Otrasy zaznamenali seizmografické stanice prakticky na celom svete a atmosferické šokové vlny obehli dvakrát zemeguľu.

Jasné karmínové zafarbenie oblohy bolo vidieť nad Heidelbergom, práve tak ako aj nad Petrohradom a Londýnom. Gigantický oblak prachu sa rozptýlil v stratosfére, aby po niekoľko dní osvetľoval oblohu Európy a severnej Afriky. Na tunguzkú oblasť, kam podľa tvrdenia Evenkov zostúpil boh ohňa Agdu pršal záhadný čierny dážď. Oblasť zničenej tajgy mala nepravidelný tvar v podobe motýľa s rozopätými krídlami širokého 75 a dlhého 50km, explózia nastala vo výške 6,5 km nad tajgou a trajektória zvierala so zemským povrchom 40°. Celková energia výbuchu a balistických vĺn odhadovaná na 9,5 megaton bola prirovnávaná neskôr k výbuchu termonukleárnej nálože veľkého kalibru.

Presne tento názor zastával už v roku 1946 významný ruský bádateľ – inžinier Alexander Kazancev. Ten ako prvý považoval tunguzkú katastrofu za nadzemný atómový výbuch, ktorý sprevádzal haváriu mimozemskej kozmickej lode v atmosfére našej planéty a správy o zvláštnych kožných chorobách u obyvateľov tej oblasti za radiačné spáleniny.

Aj keď sa v tej dobe voči vtedy mladému vedcovi zdvihla okamžitá vlna rozhorčeného odporu, vedel inžinier Kazancev už v druhej polovici štyridsiatych rokov o čom hovorí. Podľa matematických modelov nastúpila explózia nad sibírskou tajgou až po prelete cigarovitého telesa so zvláštnou letovou charakteristikou a vykonaním úhybného manévru /!/ v dĺžke 600 km. Zvláštne je aj to, že „cigara“ znížila svoju rýchlosť zo 45 km/s na 700 m/s. Ruský astrofyzik B. Y. Levin naviac dokázal, že „meteorit“, ktorému sa táto udalosť vo vedeckých kruhoch pripisuje bol prvýkrát sledovaný vo výške 130 km, teda v oblasti 60 km širokého príletového koridoru umelých kozmických telies, ktorých dráha a čiara horizontu musia zvierať uhol mínus šesť stupňov.

Inak povedané, takto by v roku 1910 vstupovala do atmosféry kozmická loď, ktorá by mala namierené do oblasti Podkamennej Tunguzky… Ako sa zdá, Mulderove pátranie, ktoré ho zavedie do nehostinnej tajgy v hĺbke bývalého sovietskeho impéria, nie je až také nezmyselné, aké by sa na prvý pohľad mohlo zdať…