Dr. Miloš Jesenský

„Tradičnú čínsku medicínu si možno predstaviť ako dlhovekú korytnačku so štyrmi nohami: akupunktúrou, fytoterapiou, cvičením a masážami, ale všetko drží pokope vďaka chrbtici a kostiam, čo je filozofia taoizmu a čínskej tradícii uctievať predkov, vďaka ktorej sa to všetko zachovalo,“ píše poeticky česká lekárka Ludmila Bendová. „Kosti sú obalené mäsom, čo je samotné vykonávanie odboru, ktorý sa nemôžete naučiť iba teoreticky, ale musíte zvládnuť rôzne zručnosti v praxi, inak sa nevyznáte …

Kniha je pokusom o vyvrátenie jedného z najväčších evergreenov uhorkových sezón novinárov – mýtu o bermudskom trojuholníku a jemu podobných legiend. Autori sa tým však nezriekajú svojej viery v existenciu neidentifikova­teľných lietajúcich (UFO) a podmorských (USO) objektov. Tieto fenomény skutočne jestvujú, no ich existencia bola, ako sa domnievajú, nejedenkrát zneužitá na najhoršie činnosti, aké pozná tento svet – ilegálny obchod s drogami, zbraňami a iným vojenským…

Rozhovor Miloša Jesenského s Janou Čavojskou pre Plus 7 dní

Strašidelné domy, časové slučky, Bermudský trojuholník, kruhy v obilí, pozorovanie zvláštnych úkazov na oblohe… Ľudia už vedia, že ho zaujímajú záhady. Keď mu niekto zavolá, že sa mu stalo niečo nevysvetliteľné, Miloš Jesenský (46) je možno jediný, kto ho bez predsudkov vypočuje. Zaujímajú ho aj historické záhady. Ukryté poklady, zvláštne bytosti, záhadné súvislosti. Hovorí o sebe, že je jediný doktor alchýmie na Slovensku – tej tajomnej vedy, ktorá sa podľa všeobecného presvedčenia zaoberá miešaním elixírov a premenou neušľachtilých kovov na zlato. Smeje sa pritom. Ničomu takému sa totiž nevenuje. Zlato nevyrába. Jeho dizertačná práca však pojednávala o dejinách alchýmie na Slovensku. Milovnik záhad a histórie vyštudoval pôvodne za veterinárneho lekára. Nekonvenčný autor literatúry faktu a zvedavý nadšenec bádania po podstate tajomstiev si myslí, že existuje cestovanie v čase a možno k nám občas presakujú veci z paralelných vesmírov. O svojich zisteniach napísal štyridsať kníh, na dvadsiatke ďalších spolupracoval. Zároveň je to seriózny riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. Kolegovia historici mu občas vyčítajú prílišnú fabuláciu a jednostrannosť. „Prečo by som mal ukazovať celé spektrum vysvetlení?“ pýta sa on. „Osobne sa predsa k niečomu prikláňam a nebudem písať o interpretáciách, s ktorými nesúhlasím. O ostatných nech píšu iní autori.“

Rozhovor Miloša Jesenského s Lenkou Stránskou pre týdeník SPIRIT

Keď sa povie vatikánske archívy, fantázia väčšiny z nás zapracuje natoľko, že pred nami vykreslí obraz ponurých podzemných chodieb osvetlených sliepňajúcimi žiarovkami, kde sa popri pavučinami pokrytých stenách ťahajú nekonečné rady regálov so zaprášenými zväzkami a vo výklenkoch spočívajú predmety a dokumenty, ktoré už celé stáročia neuzreli svetlo sveta. Je však možné, aby sa v neprístupnom podzemí Vatikánu skrývali dôkazy o tom, že vo

V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…

Rozhovor pre týždenník Kysuce 17. 1. 2018

„Legislatíva definuje múzeum predovšetkým ako zbierkotvornú inštitúciu, ktorej povinnosťou je uchovávať a chrániť predovšetkým hmotné kultúrne dedičstvo. To je síce pravda, ale keby múzejníci ostali len pri tom, bolo by to veľmi málo. Ak necháme bokom zjednodušený skreslený názor, ktorý v múzeu vidí iba jedného z účastníkov cestovného ruchu, prípadne akýsi verejný servis pre organizovanie kultúrnych podujatí, bude mi osobne najbližšie predstava pamäťovej inštitúcie. Tak sa múzeá stávajú akousi „ambasádou histórie“, kde sa „čas zastavil“, ale nie azda preto, že múzejníci svojou činnosťou uviazli v minulosti, ale práve tým, že svojim cieľavedomým konaním túto minulosť sprostredkujú, keď nás všetkých pozývajú na exkurz do sveta, ktorý tu kedysi bol, ale dnes už ho nikde inde neuvidíme.“

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál suenee.cz

Dr.Miloš Jesenský: Několik otázek pro spisovatele literatury faktů Dr. Miloš Jesenský se zabývá velmi širokým spektrem témat okolo záhad, mysterií, mimozemských civilizací. Je významným a uznávaným publicistou literatury faktů nejen doma na Slovensku, ale též v zahraničí (Česká republika, Polsko). Za svoji dosavadní práci získal řadu významných ocenění.

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál sufloviny.sk

Miloš Jesenský sa už niekoľko desaťročí venuje pátraniu po rôznych záhadných javoch a ich možnému vysvetleniu na Slovensku i v zahraničí. O svojich poznatkoch napísal mnoho kníh, napríklad Tajomné miesta Slovenska, Po stopách templárov na Slovensku, Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, Bohové a astronauti a veľa ďalších. So záhadológom…

„Nesmí se říkat to, co si člověk myslí a co by říci měl,“ stěžují si němečtí vědci Peter a Johannes Fiebagovi, kteří svou výzkumnou kariéru obětovali pátrání po mimozemské inteligenci. „Univerzitní systémy, které samy sebe potvrzují a jsou většinou naprosto zkostnatělé, podobně jako římská kardinálská kolegia, jen zřídka připustí, aby se na vedoucí místo dostali lidé, kteří smýšlejí jinak, kteří myslí v souvislostech a také dopředu. Smutným výsledkem je výchova směrem k vědci bez interdisciplinární páteře.“