Všetko sa to začalo 12. septembra 1993, keď známi britskí bádatelia Robert Bauval a Adrian Gilbert diskutovali nad poslednými korektúrami svojej knihy „Tajomstvo Oriónu“, ktorá sa ešte ten rok stala prakticky za jedinú noc bestsellerom na trhu literatúry non-fiction. V jednej chvíli upútal pohľad Adriana Gilberta titulok nedeľných novín v lánku napísanom Michaelom Robothamom
O starom spôsobe liečenia reumatických bolestí prostredníctvom vloženia postihnutej časti končatín dorozkopaného mraveniska sme sa už zmieňovali.V dnešnej časti sa k tejto podivnej terapii vrátime a pokúsime sa v krátkosti načrtnúť skúsenosti tradičnej medicíny s prípravou a použitím liekov, v ktorých hral hmyz hlavnú úlohu.
Pred tisícpäťsto rokmi zmizla zo zemského povrchu slávna alexandrijská knižnica, ktorá ukrývala najväčšie starodávne poznatky ľudstva a ochraňovala nespočetné množstvo historických, filozofických a náboženských spisov. Dnes si len veľmi ťažko dokážeme predstaviť, aké poklady sa v nej nachádzali
V mystickom šere kráľovskej kaplnky turínskej katedrály, vysoko na oltári, chránené masívnymi mrežami, nepriestrelným sklom a elektronickým alarmom, odpočíva v relikviári pohrebné plátno, v ktorom sa zázračným spôsobom uchoval odtlačok Ježišovho tela, ako podivuhodné svedectvo o jeho smrti ukrižovaním.
Sindibád je typom mýtického hrdinu prekonávajúci značný kus cesty, aby sa postupne zo sveta arabských legiend presunul aj do celuloidového sveta filmov z ktorých jeden z roku 1973 prepožičal názov i tomuto článku. Príbeh jeho siedmych fantastických ciest patrí medzi perly z Rozprávok Tisíc a jednej noci, keďže pochádza z dôb, kedy sa ešte ani nikomu
Nové fakty o múmii vodcu proletariátu, ktorá je uložená
v mauzoléu
Tilman Spengler, dlhoročný vedecký spolupracovník Fridricha von Weiszaeckera
z bavorského Inštitútu Maxa Plancka v Stanbergu, nemá v knihe „Leninov
mozog“ o svojom názore žiadne pochybnosti – Leninova múmia uložená
v mauzoléu na Červenom námestí je podľa neho falzifikát, až na hlavu,
ktorá naozaj patrila tomuto vodcovi revolúcie.
Ide o nesmierne zložitú hádanku: už slávny antický geograf Eratosthenes (276–194 pred n.l.) prehlásil, že miesta Odysseovho putovania bude ochotný hľadať iba vtedy, keď mu predstavia remenára, ktorý vyrobil remeň na zviazanie Aiolovho mecha s vetrami. Dnešní bádatelia sa však nenechávajú odradiť rezignáciou svojich starovekých kolegov a tak sa môžeme stretnúť s názormi
V otvorenom výklenku obloka, v tieni stĺporadia, sedí jedenásťročná princezná a pozerá sa na more. Rukami si podopiera hnedú kučeravú hlavu, sedí na svojich sandáloch s nohami detsky pokrčenými, zatiaľ čo vánok vzdúva záhyby jej odevu, pod ktorým sa črtá pružné telo dievčaťa, ktorému by na severe hádali na pätnásť rokov. Princezná vyzerá kráľovskú loď svojho otca, ktorý sa má vrátiť z Ríma, odkiaľ pochádza všetko šťastie i nešťastie.
Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo
Kresťanský svet oslavuje Vianoce 25. decembra, ale doterajšie výskumy ukazujú, že 25. december roku nula nie je autentickým dátumom Ježišovho narodenia, tak dňa, ako aj roku. Zodpovedá za to trochu trápny, hoci nechcený omyl skýtskeho mnícha Dionýza Malého, ktorého v roku 533 poverili