Dr. Miloš Jesenský

histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme,

Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchle­kárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpo­vedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.

Keď sme v jednej z predošlých častí spomínali prášok z rozomletej múmie, ktorý vymizol ako terapeutický prostriedok z lekární až koncom 19. storočia, zmienili sme sa o tom, že pôvodne išlo o náhradu tajomného horského balzamu známemu ako mumio. Táto substancia, ktorú sprevádzajú chýry o priam zázračných

Po úpadku antickej kultúry v Stredomorí upadla aj medicína. Zostupná tendencia sa prejavila už za rímskych čias, kedy však ešte grécki lekári udržiavali a zachovávali Hippokratove dedičstvo v podobe vedomostí i praktických zručností.

Formovanie stredovekej medicíny rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila medicína arabská, ktorá v 12. storočí v Európe takmer úplne vytlačila grécku lekárskutradíciu a sprostredkovala i kontakty na poznatky orientálnej, menovite indickej vedy.V 16.storočí síce nastala reakcia proti arabskej medicíne, ale

Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.

O starom spôsobe liečenia reumatických bolestí prostredníctvom vloženia postihnutej časti končatín dorozkopaného mraveniska sme sa už zmieňovali.V dneš­nej časti sa k tejto podivnej terapii vrátime a pokúsime sa v krátkosti načrtnúť skúsenosti tradičnej medicíny s prípravou a použitím liekov, v ktorých hral hmyz hlavnú úlohu.

V mystickom šere kráľovskej kaplnky turínskej katedrály, vysoko na oltári, chránené masívnymi mrežami, nepriestrelným sklom a elektronickým alarmom, odpočíva v relikviári pohrebné plátno, v ktorom sa zázračným spôsobom uchoval odtlačok Ježišovho tela, ako podivuhodné svedectvo o jeho smrti ukrižovaním.

Sindibád je typom mýtického hrdinu prekonávajúci značný kus cesty, aby sa postupne zo sveta arabských legiend presunul aj do celuloidového sveta filmov z ktorých jeden z roku 1973 prepožičal názov i tomuto článku. Príbeh jeho siedmych fantastických ciest patrí medzi perly z Rozprávok Tisíc a jednej noci, keďže pochádza z dôb, kedy sa ešte ani nikomu