Dr. Miloš Jesenský

Úzkym vzťahom medzi tradičným liečiteľstvom a mágiou sa venoval renomovaný francúzsky bádateľ Robert Muchembled, riadny profesor na univerzite v Paríži. Na základe jeho výskumov, ktorými nadviazal na bádania jeho krajana Huguesa de Sain – Victora dnes vieme, že pokiaľ sa dobová literatúra zmieňuje o magických

Ako sme už minulej časti ukázali, predstavovala viera v liečivú moc prostriedkov pripravovaných z častí tiel aleboproduktov zvierat podivuhodný konglomerát magických účinkov a skutočných terapeutických efektov.

Lieky rastlinného pôvodu boli používané na liečenie odpradávna a dodnes sú základom tradičnej medicíny v Európe a kdekoľvek inde vo svete. Naproti tomu sa v minulosti venovala pozornosť živočíšnym liečebným prostriedkom natoľko, že v stredovekých liekopisoch nadobudli značnú prevahu. Mnohokrát išlo o substancie,

Pätnáste storočie, podobne ako to predchádzajúce, bolo v znamení moru a komét. Podrobná analýza záznamov dovolilaniektorým bádateľom odhadnúť, že sa morové epidémie opakovali každé dva až tri roky. Frekvencia epidémií sa začala viditeľne znižovať až koncom 17. storočia – následkom získania imunity

Jedna z prvých správ o epidémii, ktorá sa pravdepodobne vzťahuje na mor, je z roku 558. Išlo o Justiniánov mor, nazvaný podľa byzantského cisára, počas ktorého vlády prepukol. Pri epidémii prišlo o život niekoľko miliónov ľudí a len v samotnom Konštantínopoli ich denne zomieralo 5 až 10 tisíc.

Meno Leonarda da Vinciho /1452–1519/, geniálneho maliara, vedca a mysliteľa z talianskej Florencie sa v mysli širokejverejnosti obvykle spája s niektorým z jeho slávnych obrazov ako je Mona Lisa, Dáma s hranostajom, či Posledná večera.

Skôr ako sa rozlúčime s postavou veľkého lekára Paracelsa, s ktorým sme sa zoznámili v predošlých častiach nášho seriálu, uveďme si niektoré jeho myšlienky, ktoré i vo veku antibiotík, počítačovej tomografie a klonovania vyznievajú nanajvýš aktuálne. tentoraz siahneme po jeho traktáte „Paragranum“

Paracelsus bol jeden z prvých lekárov a alchymistov, ktorí sa v období „súmraku stredoveku“ pokúšali vysvetliť fyziológiu ľudského organizmu a jej poruchy na základe chemických pochodov. Paracelsus sa tak rozhodol zboriť pomníky slávnych lekárskych autorít minulosti a verejne vystúpiť s revolučnou koncepciou,

Philippa Aureola Paracelsa /1493–1541/, vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim označujú dejiny lekárstva za prvého z exaktných farmaceutov zo začiatku renesancie. Jeho predstava o iatrochémii, čiže lekárskej chémii začala však prinášať svoje príspevky medicíne až o niekoľko storočí neskôr v podobe