Roger Bacon sa narodil v roku 1214 v Ilchestri v Anglicku, doktorát z teológie získal o dvadsaťšesť rokov v Paríži, kde na artistickej fakulte vyučoval asi do roku 1247. Neskôr sa vrátil do Anglicka, kde sa venoval experimentálnemu bádaniu a v roku 1250 vstúpil do rehole františkánov.
Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo s anonymným účastníkom cirkevného
Keď v hotelovej izbe harvardského profesora Roberta Langdona zazvoní počas jednej noci jeho pobytu v Paríži telefón, zdá sa, že má iba pramalé šance, aby ako vyhlásený odborník na náboženské symboly čo i len tušil o rozmeroch a hĺbke obludnej konšpirácie do ktorej bol práve vtiahnutý.
„Štrnásteho dňa jarného mesiaca nisanu kráčal zavčas rána dunivým vojenským krokom po krytej kolonáde medzi dvoma krídlami paláca Heroda Veľkého správca Júdska Pilát Pontský v bielom plášti s purpurovou podšívkou.“
História, akú prežívajú na tejto planéte nespočetné ľudské pokolenia zaznamenala aj túžbu človeka hľadajúceho Eden, raj v ktorom bol stvorený… a z ktorého bol napokon aj vyhnaný. Do dnešných čias však nie sú bádatelia v odpovedi na túto otázku jednoznační a celkom určite možno povedať,
Publikácia predstavuje prvé komplexné historiografické spracovanie alchýmie na území Slovenska. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje čitateľovi významné skutočnosti, ktoré rozhodovali o alchymistickom dianí na tomto území a ktoré inšpirovali najvýznamnejších európskych alchymistov k návšteve Slovenska. V kontexte s európskym dianím prezentuje alchýmiu ako hľadanie dokonalosti,
Vyvolávanie mŕtvych, presnejšie nazývané ako nekromancia je podrobne popísané vo viacerých staroegyptských papyrusoch. Nájdeme tu celé návody, ako privolávať nielen bohov a žiariacich duchov, ale aj zlé, démonické bytosti, duchov zatratencov. Motívom nekromancie bola túžba po poznanívecí skrytých, či
Keď som začiatkom leta 1999 písal článok, ktorý vyšiel v prvom čísle dnes už neexistujúceho časopisu „Skryté skutečnosti“pod názvom „Tajomní Etruskovia prehovorili“ ešte som netušil, že sa k problematike tajomného národa, ktorý sa v období od 8. do 1. storočia před n.l. zapísal do dejín Západu významnou
Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody
Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody. Zdanlivo nedosiahnuteľný Mesiac prepletal svoj osud so životom človeka, fascinoval vedcov a inšpiroval básnikov po celé trvanie histórie, až do chvíle, kedy na ňom spočinula noha prvého pozemšťana.