Dr. Miloš Jesenský

Čarodejnice, alchymisti, hľadači pokladov a Miloš Jesenský

O novej knihe o hľadačoch pokladov, čarodejniciach, alchymistoch sa zhovárala Ľubica Podoláková

„Krajina zázrakov“ bola kniha, ktorá predchádzala tvoju najnovšiu publikáciu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“…

„Áno, je to tak, pričom si sám s údivom uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. To, čo sa mi zdalo byť nedávno, bolo v skutočnosti pred jedenástimi rokmi, kedy som prezentoval svoju knihu "Krajina zázrakov“. Ide o akýsi slovník na čítanie, ktorého tému vystihoval už jej podtitul – „Sprievodca po magických miestach na Slovensku“. Táto kniha má 300 strán a v 403 encyklo­pedicky spracovaných heslách predstavuje 193 abecedne zoradených lokalít na Slovensku. V nej som zmapoval tradície, legendy, povery a povesti, ktoré sa viažu k nadprirodzeným bytostiam, ale aj k postavám v minulosti reálne existujúcim. Publikácia je rozdelená na niekoľko častí, tá úvodná zoznamuje čitateľov s pojmovým aparátom a s jednotlivými fenoménmi, ktoré sa snažím logicky (ak sa to vôbec dá) vysvetliť. Lexikálna časť je totožná so samotným jadrom knihy, doplnená o podrobný záverečný vecný a miestny index. Pokiaľ viem, už viac ako desaťročie slúži pedagógom, etnografom, turistom, novinárom či vôbec milovníkom histórie a záhad, ktorých je i na Slovensku viac ako dosť. Chybičkou krásy je však fakt, že „Krajina zázrakov“ vyšla v roku 1998 v košickom vydavateľstve „Agentúra K“ a dnes je ju takmer nemožné zohnať, s výnimkou „paranormálneho“ objavenia v antikvariátoch. Keďže však záujem čitateľov trvá, pevne verím, že sa podarí v blízkej budúcnosti presadiť jej ďalšie vydanie."

Témou tvojej dizertačnej práce bola alchýmia, ktorú si podrobne spracoval aj v osobitnej monografii. Prečo práve takáto problematika?

Skôr by som sa mal spýtať ja, prečo by som sa nemal zamerať na takú fascinujúcu tému, akou sú dejiny alchýmie. Od počiatku dvadsiateho storočia, kedy sa zrodil moderný hermetizmus, ktorý sa stal vinou svojej nevedomosti a ješitnosti zodpovedným za neuveriteľné omyly, nebola u nás napísaná žiadna dôsledná štúdia, ktorá by pri znalosti veci zdravo a jasne vysvetlila dejiny alchýmie na Slovensku, jej ciele a ideály, ako aj univerzalitu jej základných princípov. Oslovila ma tiež metaforická definícia alchýmie, ktorú už pred stáročiami popísali ako „detskú hru a ženskú prácu.“ Zmyslom tohto prirovnania je vlastne vyjadrenie trpezlivosti a imaginácie, potrebnej ku všetkému, čo v živote robíme. Keďže ženská práca sa obvykle spája s trpezlivosťou a bez predstavivosti oslobodenej od predsudkov, ktorá tak dobre funguje v nevinnej fantázii našich detí budeme sotva schopní čokoľvek zmyslne tvoriť, pripadá mi to ako dobrý návod pre plnohodnotný život.

Ale také jednoduché to zrejme nebolo…

To určite nie. Môj výskum trval viac ako sedem rokov a ani zďaleka nie je skončený. Skús si len k problémom určovaných dostupnosťou latinských kníh a rukopisov, množstvom chýbajúcich strán a falzifikátov, ktoré obsahujú, pripočítať ešte aj zložitosť symboliky, ku ktorej dnes nevlastníme žiaden presný kľúč, či nezrozumiteľnosť receptúr pripomínajúcich viac zaklínadlá ako chemické návody. A predsa tu stojíme pri základoch moderných chemických vied, kedy v úsilí o vyrobenie elixíru zlata či nesmrteľnosti vidíme počiatky medicíny, farmácie a premyselnej chémie. O tom všetkom sa čitatelia budú môcť dočítať v monografii „História alchýmie na Slovensku“, ktorá mi práve vychádza vo vydavateľstve Balneotherma a v populárnej, prístupnejšej podobe, v akej sa objavila v knihe „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“.

Čím sa znova dostávame k práve vydanému titulu. Ako sa vlastne čarodejnice a hľadači pokladov dostali do knihy práve s alchymistami?

"To je veľmi jednoduché a vysvetlil som to už v úvode, s ktorého úrovkom sa môžu čitatelia aj teraz zoznámiť. Alchýmia, čarodejníctvo, či už vo forme ľudovej alebo učenej mágie, práve tak ako aj metalognómia využívajúca okrem mineralogických poznatkov aj mnohé rituály a prácu s prútikom, boli v minulosti neoddeliteľne spojené. Z jediného, rozkošateného stromu ezoterických vied totiž vyrastalo mnoho plodov tajného, poväčšinou zakázaného ovocia poznania, čo v dobe inkvizičných tribunálov bolo nezriedka vstupenkou na horiacu hranicu. Táto kniha, ku ktorej som si k spolupráci prizval Alexandru Pavelkovú, Lenku Tkáčovú či profesora Stanislawa Sroku z Jagellonskej univerzity v Krakowe je potom prvým pokusom o ucelený náhľad do málo známych fenoménov slovenskej histórie.

Publikácia vyšla vo nakladateľstve Ingrid Majeríkovej. Tá už minulý rok vydala knihu „Po stopách templárov na Slovensku“, ktorú si napísal s historikom Pavlom Matulom. Myslíš si, že tak pripravila dobrú živnú pôdu aj pre túto tému?

Dejiny templárskeho rádu na Slovensku sú dodnes obklopené tajomstvom. Na tom nič nezmení ani fakt, že naša kniha bola v januári tohto roku najpredávanejšou knihou s historickou tematikou na Slovensku, ani to, že z nej vyšli štyri dotlače, čím sa s úctou a vďakou skláňam pred našimi čitateľmi. Som pevne presvedčený, že aj „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“ si získajú ich záujem a to aj vďaka trom brilantným poviedkam Alexandry Pavelkovej napísaných špeciálne pre túto knihu a vnášajúcich do jej faktografie veľkosť i tragédiu ľudských príbehov.

Ďakujem za rozhovor.