Publikácie
Myšiak Stuart Little 2
Známy francúzsky filozof René Descartes tvrdil, že zvieratá nemajú dušu: preto nevedia prejavovať radosť alebo žiaľ a nie sú vybavené ani na to, aby rozmýšľali. Výrok, s ktorým by dnes sotva nepolemizoval zanietený psíčkar či, napríklad, chovateľ anduliek, napadol už za filozofovho života Jean La Fontaine, autor obľúbených bájok predstavujúcich na rozdiel od Descartovej koncepcie konanie zvierat cez prizmu ľudskej psychiky, kladných i záporných vlastností. V úvode k prvému vydaniu jeho „Les Fables“ napísal: „Nenazývam humorom to, čo vyvoláva smiech, ale určitý pôvab, príjemnú atmosféru, ktoré sa dajú vyjadriť vo všetkých sujetoch, i v tých najvážnejších.“
Výrok spisovateľa zo 17. storočia sa vidí príhodným aj ako leitmotív druhého pokračovania príbehu sympatického Myšiaka Stuarta Littleho. Nie je to iba rozprávanie pre deti, ale aj starobylý récit, zabalený v priam rokokovej veľkorysosti hýriacich efektov digitálnych technológií, dobrodružstvo plné postmoderných podobenstiev a umožňujúce výklad v duchu analýz venovaných akémukoľvek žánru pop-artu.
Zatiaľ čo sa prvý diel zaoberal dobrodružstvami učenlivého myšiaka a zabával mnohokrát problematickým spolunažívaním s jeho adoptívnou ľudskou rodinou, pokračovanie vychádza zo situácie, že úlohy sú už rozdané a ľudia i myši môžu spolu viac-menej normálne vychádzať. Zápletka vychádza z dobre pochopiteľného Stuartovho pocitu, že svojmu ľudskému bratovi niekedy nestačí, cíti sa „osamelý medzi svojimi“ a hľadá spriaznenú dušu. A tak sa riadením osudu, resp. za pomoci zručného scenáristu, zoznamuje s vtáčou slečnou Margalo, ktorá sa usiluje vymaniť sa spod bremena zlej minulosti, ako aj z moci despotického Sokola.
Scenár Brucea Joela Rubina je možno oproti predošlému z pera M. Nighta Shymalana menej komplikovaný pokiaľ ide o príbeh, zato ponúka väčšiu emocionálnu spoluúčasť. V úvode skôr dominujú prvky situačného humoru, keď sledujeme ako snaživý myšiak odletí pri futbalovom zápase spolu s loptou do brány, či sa pri pátraní po stratenom prsteni takmer prepadne do bezodných hlbín kuchynskej výlevky, neskôr sme však svedkami jeho takmer osudového odhodlania dobojovať s pomocou lenivého kocúra Sniežka zápas o jeho lásku Margalo so zlým a nebezpečným Sokolom až do víťazného konca.
Keď si bližšie povšimneme Stuarta, veľmi rýchle zistíme, že za tie necelé tri roky, ktoré sme ho nevideli na plátne, sa nielen integroval do rodiny Littleových ako plnoprávny hlodavec, ale vďaka šéfovi digitálnych efektov Sony Pictures Imageworks Jeromovi Cheneovi bola jeho postava dotiahnutá k dokonalosti vizáže, v charakteristickej mimike i typických gestách. Dokonalá je aj súhra s ľudskými predstaviteľmi, predovšetkým s rodičmi Littleovými: v naozaj dojemnej a mierne karikovanej starostlivosti vedie skvelá Geena Davisová v úlohe obavami naplnenej adoptívnej mamičky mierne pred Hughom Lauriem. Po formálnej stránke zaujmú aj postupy založené na efekte „spider kamery“ rútiacej sa až sedemdesiatkilometrovou rýchlosťou z akejkoľvek výšky, využité predovšetkým pri scénach dramatického boja na okraji strechy mrakodrapu či nezabudnuteľnom leteckom súboji drobného Stuarta s nebezpečným Sokolom.
Dospelí diváci si zrejme vychutnajú situáciu, kedy Stuart s Margalo sledujú cez predné sklo batériou poháňaného miniauta televíznu obrazovku, pôsobiacu dojmom autokina. Skúsenejší zase docenia, že naša zaľúbená dvojica pozerá Hitchcockov thriller „Vertigo“ s jednoznačnou dejovou spriaznenosťou – jeho hrdinka je práve tak ako Stuartova láska tajomná a dvojtvará. V príbehu nájdeme aj ďalšie vtipné žánrové odkazy, či už sú to gangsterky, kópie naratívnych postupov leteckých súbojových filmov alebo krátka scénka parafrázujúca Robina Hooda.
„Myšiak Stuart Little“ nie je iba vtipným a napínavým príbehom, aký dokáže nadchnúť detského i dospelého diváka, ale aj posolstvom o tolerancii a vzájomnom porozumení – didaktický účinok zo spolunažívania dospelých, detí, mačiek, vtákov a myší napriek ich rozdielnym druhovým manierom je totiž to, čo najviac približuje toto filmové dielo k tradičným bájkovým sujetom počínajúc Ezopom, cez la Fontaineho, Lessinga, Gellerta až po Krylova. Okrem známeho stuartovského ponaučenia „Si taký veľký, ako sa cítiš“ je tu aj devíza v podobe zistenia o veľkej sile lásky a odpustenia. Keď tak sledujeme myšiakovu dočasnú rozlúčku s okrídlenou priateľkou chystajúcou sa k jesennému odletu do teplých krajín, nemusíme pochybovať, že sledujeme ďalší fenomén tohto mnohovrstevnatého príbehu, ktorý by francúzsky bájkar celkom určite nadpísal ako „Les Amours de Stuart et Margalo“.
Je možné, že vás ani jeden z týchto momentov nemusí dojať k slzám, obzvlášť ak ste tento film sledovali len kvôli deťom, ale jedno z univerzálnych ponaučení predsa len ostáva – nič nie je také zlé, aby sa to nemohlo zlepšiť a že aj za temným mrakom raz vyjde slnko. Až teda budete mať ťažkosti v práci, či starosti so zaplatením účtov, skúste si spomenúť, ako optimizmus a viera vo vlastné sily pomohli drobnému myšiačikovi, aby sa neoddal beznádeji v momente zdanlivej prehry, odvážaný na hromade odpadkov kamsi do neznáma.
Hodnotenie: 90%
Stuart Little 2, USA 2002, 78 min. Réžia: Rob Minkoff; Scenár: Bruce Joel Rubin podľa knihy E.B. Whitea; Kamera: Steven Poster; Hudba: Alan Silvestri; Hrajú: Geena Davisová (Eleanor Littleová), Hugh Laurie (Frederick Little), Jonathan Lipnicki (George) a i.
počet prístupov dnes: 33