Dr. Miloš Jesenský

Minority Report

Píše sa rok 2054 a vďaka projektu s názvom PreKrim sa na území Washingtonu nestala za posledných šesť rokov ani jedna vražda. Traja ľudia nadaní schopnosťou prekognície dokážu dopredu detekovať násilnú smrť ako porušenie vesmírnej rovnováhy. Ich vízie zachytáva počítač, „multimediálne útržky“ videní analyzuje spravodajský dôstojník a potenciálneho páchateľa zatkne po zuby ozbrojené komando skôr, ako zločin vôbec stihne spáchať. Dilema, či by všetci zatknutí v skutočnosti naozaj zabíjali, doľahne na šéfa PreKrimu Johna Andertona (Tom Cruise) s nečakanou prudkosťou. Z mozgu „tušiteľov“ totiž nečakane prichádza správa, že ďalším vrahom o tri dni neskôr nemá byť nikto iný ako on samotný…

Príbeh filmu priamo odkazuje na rovnomennú, štyridsaťšesť rokov starú poviedku amerického autora Philipa Kindreda Dicka (1928–1982), ktorého dielo predstavuje pre filmárov naozaj provokatívnu výzvu v originálnej syntéze bizarných ilúzií, prekrútenej reality, drogových výletov a paranoidných predstáv o vládnych sprisahaniach, ktoré už predtým istili televízny a filmový úspech agentov Muldera a Scullyovej.

Nepreložený názov filmu sa vo vzťahu k zápletke javí viac ako sľubný – filozofická otázka o postihnutí pravdy sa objavuje v momente, kedy Anderton, a s ním i divák, zisťuje, že trojica za dovtedy neomylných pokladaných „tušiteľov“ neurčuje budúcnosť vždy jednotne. V prípade nezhody rozhoduje totiž väčšinová správa dvoch tušiteľov oproti menšinovej správe tretieho. Nádejná sa môže vidieť i Spielbergova ambiciózna koncepcia „futuristického filmu noir“, ktorá mala priniesť klasický príbeh hrdinu prenasledovaného traumou z minulosti a myšlienkou o nenaplnenej pomste v štýle príbehov s Howardom Hawksom či Johnom Hustonom.

„Steven je majstrovský rozprávač, pred tisícami rokov by bol Homérom“, nechal sa počuť protagonista hlavného hrdinu Tom Cruise. „Nikdy nestráca zo zreteľa príbeh, pretože dokonale ovláda remeslo.“ Steven Spielberg remeslo nepochybne ovláda, to, čo však v Minority Report nepríjemne prekvapuje, je paradoxne nedostatok schopnosti rozprávať príbeh. Rozprávanie sa už po krátkom úvode stáva neprehľadným, v experimentoch s tempom a gradáciou sa neisto potkýna medzi prvkami požičanými z akčného thrilleru, psychologickej drámy a odkazmi na Kubricka, Hitchcocka a žáner noir súčasne. Zatiaľ čo divoké scény ako bol Andertonov boj s lietajúcou jednotkou PreKrimu navlas podobnej svojimi jet-packami „rakeťákom“ z Red Alertu môžeme ešte prijať s istou dávkou nefalšovaného veselia, pokus o žánrové obrázky absurdnej komédie (nevidiaci Anderton tápajúci v byte dr. Solomona po obsahu chladničky, či scéna keď mu z vrecka vypadnú dôležité očné buľvy) vyznieva pri všetkej úcte k majstrovi nesmierne trápne.

Nešťastný posun zaznamenal i spôsob, akým scenáristi naložili s Dickovou predlohou. V poviedke ťahá z úzadia nitky intríg armádny generál, hodlajúci v boji o moc nevyberaným spôsobom zničiť PreKrim ako represívnu zložku konkurujúcu americkej armáde. Keďže však príbeh dostal v rukách Spielbergovho tímu podobu detektívneho thrilleru o pátraní po zdanlivo neodhaliteľnej vražde, pôsobí trochu frustrujúco fakt, že jej pôvodcu začneme tušiť príliš, príliš skoro.

Andertonova minulosť je práve tak ako scenár zaťažená viacerými klišé – strata syna, rozchod s manželkou, podvojný spôsob života spojený s holdovaním drogám, či práve tak pompézne štylizovaný happy-end.

To, čo však na najnovšom Spielbergovom snímku bezpochyby zaujme, je vízia sveta budúcnosti a jeho zobrazenie. Technológia bleach by-pass prepožičiavajúca takmer monochromatický obraz ako formálnu poctu filmom štyridsiatych rokov, 481 trikových záberov dotvárajúcich panorámu reality o viac ako pol storočia neskôr, práca tímu fundovaných poradcov zostavených z odborníkov na ekológiu, architektúru, dopravu, lekárstvo, sociológiu, či boj so zločinom pokúšajúcich sa odhadnúť podobu vecí budúcich – to všetko sa na filme rozhodne nedá prehliadnuť. Podobne ako aj Spielbergovo posolstvo len s námahou sa vynárajúce spod hladiny rozpačitého rozprávania o tom, že aj tie najlepšie predsavzatia sotva možno budovať na podvode či zločine. Možný zločin totiž označuje iba jednu z eventualít, ktoré sa môžu (ale nemusia) prihodiť, keďže sme obdarení hlboko ľudskou vlastnosťou rozhodovania.

Skrátka a dobre, Cruisov Anderton zrejme nezaujme miesto vedľa postavy z inej Dickovej filmovej adaptácie – lovca androidov Deckardta stvárneného Harrisonom Fordom – a „Minority Report“ sa bude nepochybne iba krčiť v tieni pochmúrneho a dažďom zmáčaného príbehu „Blade Runnera“ Ridleyho Scotta spred dvadsiatich rokov, nech už sa bude Steven Spielberg tomuto prirovnaniu akokoľvek brániť. Ambiciózny projekt existenciálnej drámy s večnou dilemou medzi slobodnou vôľou a predurčenosťou osudu sa totiž rozplynul v produkte, aký v Amerike nazývajú entertainment. „Minority Report“ vás možno v prenesenom alebo skutočnom význame tohto slova pobaví, miestami možno zaujme, ale určite nedojme, nevzruší a už vôbec nešokuje. A to je na režiséra i producenta Spielbergovho formátu naozaj veľmi málo.

Hodnotenie: 50%

Minority Report, USA 2002 (145 min.); Réžia: Steven Spielberg; Scenár: Scott Frank, Jon Cohen podľa rovnomennej poviedky Philippa K. Dicka; Kamera: Janusz Kaminski; Hudba: John Williams; Hrajú Tom Cruise (John Anderton), Colin Farrell (Danny Witwer), Max von Sydow (Lamar Burgess), Samantha Mortonová (Agatha), Lois Smithová (Iris Hinemanová), Peter Stormare (dr. Solomon).