Mulder a Scullyová vyšetrujú podivný prípad svojho priameho nadriadeného – asistenta riaditeľa FBI Waltera Skinnera, ktorý sa počas svojej manželskej krízy stáva podozrivým z vraždy atraktívnej ženy s ktorou sa zoznámil v jednom z washingtonských hotelových barov.
Skinner počas vyšetrovania vyhľadá pomoc psychiatra pre poruchy spánku a pre víziu zjavenia starej ženy, ktorá sa pred ním neustále zhmotňuje. Mulderovi jej popis pripomína zjaveniu succuby, ženského prízraku, ktorý podľa toho, čo hovorí, navštevuje počas nočných hodín spiacich mužov a niekedy zo žiarlivosti vraždí iné ženy.
V tomto prípade si Mulder poslúžil veľmi starobylým termínom, ktorý nás zavedie priamo ku koreňom stredovekého učenia o incuboch a succubách. Za incuba /z latinčiny „ten, ktorý leží hore“/ bola pokladaná démonická bytosť, ktorá vyhľadávala nočné sexuálne styky so spiacimi ženami, za succubu /„tá, ktorá leží dole“/ analogicky zase tá, ktorá usilovala o koitus so spiacimi mužmi. Nie, podobne ako v Skinnerovom prípade sa nejednalo o žiadne erotické fantázie – v stredoveku sa totiž verilo, že tento styk je naozaj skutočný, fyzický. Podobne to bolo i s možnou graviditou, ktorú pokladali za možnú, ale len s použitím spermií, ktoré predtým incubus ako succuba odobral spiacemu mužovi. Stredovekí démonologovia potom verili v existenciu succúb, ktoré stimulujú muža a spermu použijú ako incubovia u spiacich žien.
Tieto bizarné andrologické teórie rozvíja smutne preslávený traktát „Kladiva na čarodejnice“ inkvizítorov Spenglera a Institorisa, autorov, ktorých by sme dnes celkom určite zverili do opatery zriadencom psychiatrického ústavu. Teológ Sinistrari v minulosti učil, že ženy sú týmito démonickými bytosťami obťažované oveľa viac ako muži – vdovy, panny a mníšky častejšie ako vydaté ženy. Preto boli v niektorých opátstvach zaznamenané doslova epidémie inkubátu. Je pozoruhodné, ako Sinistrari hovorí, že incubovia nie sú obyčajní diabli. Incubovia totiž ignorujú exorcizmy a posmievajú sa svätým relikviám – je to o to zaujímavejšie, že v biblii sa diabol zmieňuje ako „knieža vzduchu“.
Do nástupu 16. storočia cirkev prostredníctvom inkvizičných výsluchov žien nazbierala bohatú dokumentáciu, aby sformulovala svoje učenie o kontaktoch s démonmi. Popisovala zjavenia ako tých, ktorí majú pôžitok z telesného styku so smrteľníkmi. Tak to bolo po celé obdobie stredoveku a po značnú časť novoveku. Skinnerov fiktívny prípad znamená iba jeden z dôvodov zamyslieť sa úplne novým spôsobom nad javmi, ktoré sprevádzajú ľudstvo už po stáročia.
Napriek Mulderovej predstave o succube, ako o ženskej démonickej bytosti nás samotný názov epizódy, ktorý v sanskrtskom jazyku označuje ľudskú inkarnáciu božstva, privádza ku Skinnerovej dávnej spomienke na ženu, ktorá ho mnoho rokov predtým vytiahla ťažko raneného z plameňov počas jedného z bojov vo Vietname. Z pôvodnej predstavy o démonickej bytosti sa tak postupne kryštalizuje obraz ženského ducha, ktorý má za úlohu Skinnera chrániť.