Dr. Miloš Jesenský

[03x15] Piper Maru (Piper Maru)

Mulder referuje Scullyovej o francúzskej záchranárskej lodi Piper Maru, ktorej potápači narazia na vrak lietadla B-51 Mustang z II. svetovej vojny a čoskoro nato dostanú chorobu z ožiarenia. „Tam dole je stále niečo“, hovorí Mulder a jeho slová opakujú znalci, ktorí poukazujú na nebezpečie atómových pokusov, i keď za nimi nestoja práve mimozemšťania.

Udalosť, podobnú osudu posádky Piper Maru zaznamenala história, ako jednu z mnohých v roku 1964, kedy bol spádom z vodíkovej bomby zasiahnutá japonská rybárska loď „Šťastný drak“. Zdá sa, že napriek svojmu názvu, mnoho šťastia nemala. Jeden z členov posádky zomrel na leukémiu a ostatným zostali trvalé následky v podobe príznakov choroby z ožiarenia.

Osobitnú kapitolu predstavujú novodobé vojnové konflikty: v boji o Malvínske ostrovy /Falklandy/ bol britský torpédoborec „Sheffield“ zasiahnutý raketou Exocet a potopil sa. Spolu s ním klesli na dno aj atómové zbrane, takže v tomto mieste vzniklo nebezpečné rádioaktívne ložisko, ktoré môže v budúcnosti ohroziť veľkú oblasť južnej pologule. Riziko predstavuje i odstraňovanie rádioaktívnych odpadov civilných atómových technológií, ktoré sa vo väčšine prípadov zhadzujú v špeciálnych kontajneroch do morských hlbín. Otázne je, akú dlhú dobu dokážu tieto nádoby odolávať korózii v morskej vode. Vo vodách pri východnom pobreží USA, kde boli v šesťdesiatych rokoch ukladané rádioaktívne odpady, bola už zistená mnohonásobne vyššia koncentrácia rádioaktívneho cézia v porovnaní s východzou hodnotou.

V tejto epizóde sa Scullyová stretáva s generálom Christopherom Johansenom, ktorý kedysi slúžil ako dôstojník na ponorke Zeus Faber. Pri hľadaní potopeného lietadla z II. svetovej vojny s atómovou bombou na palube, podľahlo chorobe z ožiarenia 137 členov posádky. Niečo podobné sa takmer stalo posádke americkej nukleárnej ponorky „Sam Rayburn“ v septembri 1983, keď pri juhozápadnom pobreží Veľkej Británie narazila do kontajnerov rádioaktívnym odpadom a niekoľko z nich poškodila. Tri dni musela ostať na morskom dne a potom bola v dokoch základne amerických ponoriek Holy Loch na škótskom pobreží odmorovaná viac ako mesiac. Nebezpečný rádioaktívny materiál z rozbitých kontajnerov však na morskom dne zostal.

Nebezpečné môžu byť aj transporty nuklidov morskou cestou, ktorou sa podľa údajov Medzinárodnej atómovej agentúry presúvajú takéto náklady mnohokrát do roka. 24. augusta 1984 sa zrazila francúzska loď Mont Louis s nosnosťou 4210 ton s trajektom Olau Britannia a potopila sa pri belgickom pobreží. Spolu s ňou putovalo na dno 450 ton hexafluoridu uránu, ktorý bol na ceste do bývalého Sovietskeho zväzu k obohateniu. Veľkým šťastím bolo, že kontajnery s rádioaktívnym materiálom boli neporušené a potopený náklad vyzdvihnutý bez problémov, keďže hĺbka mora tu nebola priveľká.

Kto však spočíta, koľko rádioaktívnych materiálov leží potopených na dne svetových morí a oceánov, ktoré môžu v budúcnosti hlbinným potápačom, či námorníkom pripraviť rovnaký osud, ako postihol posádku lode Talapus, či Piper Maru. Damoklov meč môže pritom nad ľudstvom visieť veľmi dlho – v tomto druhu odpadu sa okrem strioncia 90 a cézia 137 nachádza totiž vo veľkej miere plutónium, ktorého hrozba nezmizne ani po desiatkách tisíc rokov.