Dr. Miloš Jesenský

[03x11] Zjavenia (Revelations)

Mulder a Scullyová chránia chlapca Kevina Krydera, ktorý bez zjavných príčin krváca z rán na rukách a ďalších častiach tela, pred vrahom, ktorý zabíja ľudí vydávajúcich sa za stigmatikov. Doménou tohto dielu je trojica výnimočných úkazov: stigmatizácia, bilokácia a fenomén nezničiteľného te­la.

Za stigmatikov sa odborne označujú osoby, ktorým v stovkách zaznamenaných prípadov vyrazila z hlavy,končatín a trupu bez zjavnej príčiny krv, v zhode s popisom evanjelistov o Kristovom utrpení sa im samovoľne objavili na tele rany a na chrbáte stopy po bičovaní. Hoci sa najstarší zaznamenaný prípad prihodil Františkovi z Assisi v roku 1224, neexistuje do dnešných dní pre tento zvláštny psychosomatický jav prijateľné vysvetlenie. Skúmaním krvi takto postihnutých osôb sa zistilo, že je úplne zdravá. Niektoré rany ostávali otvorené po dobu niekoľkých rokov, pričom vzdorovali liečebným procedúram, ale na druhej strane ani nedošlo k ich infekcii. Inokedy sa poranenia rýchle uzatvárali a ostávali po nch výrazné biele jazvy.

Aj keď nie je známy mechasnizmus stigmatizácie,v pre­važnej väčšine sa objavil v momente intenzívneho duševného pohnutia, či silného náboženského zážitku. „Zdá sa, že systémy náboženskej viery usmerňujú a utvárajú neprirodzené javy tak, že túto vieru posiľňujú“, napísali v tejto súvislosti Jenny Randlesova a Peter Hough. Stigmy sa najčastejšie objavovali v piatky a počas pôstneho, či vianočného obdobia.

Teresa Neumannová z Bavorska 32 rokov strácala každý piatok z vytvorených rán na končatinách, boku a tvári pol litra krvi a päť kíl telesnej hmotnosti. Do nedele sa však jej organizmus nepochopiteľným spôsobom regeneroval. 35 rokov dokázateľne neprijímala žiadnu potravu okrem hostie a omšového vína a napriek tomu, že defekačnú potrebu stratila v roku 1930 a tráviaci trakt jej atrofoval, zostala aktívna až do smrti v roku 1962.

Počet podobných prípadov sa ráta skutočne na stovky. Kevin Kryder prejavil v príbehu schopnosť objaviť sa v rozpore s logikou na dvoch rôznych miestach súčasne, čo sa označuje ako bilokácia /v prípade vyššieho počtu od seba vzdialených miest hovoríme o multilokácii/. V našom storočí sa bilokáciou preslávil páter Pio z južného Talianska, ktorý trpel aj stigmami.

Pri pohľade na mŕtve telo Owena Jarvisa, sa Scullyová zmieni o „nezničiteľných“, ktorých mŕtvoly nepodliehajú skaze, ba čo viac, u niektorých z nich sa i po mnohých rokoch od smrti objavujú prapodivné znaky života. Anglický historik a parapsychológ Dr. Herbert Thurston si u nerozkladných tiel povšimol niekoľko základných vlastností: chýbanie posmrtného stuhnutia a rozkladu, výraznú a príjemnú vôňu, krvácanie z poranení, v niektorých prípadoch i pretrvávajúca telesná teplota a spontánne pohyby končatín alebo hlavy.

Skutočnosť, že v týchto prípadoch nevstúpili do hry mumifikačné techniky a neuplatnili sa faktory klimatického rázu, nás núti zamyslieť sa nad mimoriadnym charakterom tohto úkazu. Takýchto ľudí, vo väčšine prípadov zaradených medzi svätých, spája totiž výrazné puto v podobe duchovných kvalít, nadobudnutých za cenu nesmierneho úsilia svojej pozemskej existencie.