Dr. Miloš Jesenský

[03x04] Posledný odpočinok Clydea Bruckmana

Mulder a Scullyová pátrajú po vrahovi veštcov a kartárok a pritom objavia postaršieho poisťovacieho agenta Clydea Bruckmana, ktorý predvída smrť obetí brutálneho vraha.

Táto epizóda nás podobne ako názor viacerých parapsychológov privádza opäť k záveru, že využívanie paragnostikov /osôb s darom mimozmyslového vnímania/ je v policajných službách nielen možné, ale dokonca aj žiadúce. Dokazuje to i titul magisterskej práce Rafaela Galleryho „Využívanie mimozmyslového vnímania v kriminalistike“, napísanej a obhájenej v roku 1995 v Inštitúte trestného práva Varšavskej univerzity.

Pri riešení otázky spolupráce kriminalistu a senzibila, je dôležité definovať, že proces vyšetrovania uzatvára polícia a nie médium. Kriminalista sumarizuje všetky získané údaje /teda nielen tie získané od jasnovidca/ a vyvodzuje z nich patričné závery. Paragnostik je teda iba jedným z ohniviek v reťazci, ktorý smeruje k vyriešeniu, či uzavretiu kriminálneho prípadu.

Problematický je prvý kontakt, kedy senzibil a vyšetrovateľ pristupujú k spolupráci s presne definovanými úlohami a vedomím vlastnej odbornosti. Pritom treba zobrať do úvahy i skutočnosť, že každý jasnovidec má svoju metódu práce, ktorú je potrebné rešpektovať a pristúpiť k nemu individuálnym spôsobom. Skúsenosti spolupráce polície s médiami ukazujú, že metódy mimozmyslového vnímania je potrebné používať výlučne v prípadoch ohrozenia života alebo vraždy, prípadne pri hľadaní predmetov veľmi veľkej ceny – umeleckých diel, dokumnetov a pod. Potom médium na podnet vyšetrovateľa pripraví svoju písomnú správu. V nej by sa mal nachádzať predpokladaný profil páchateľa, jeho výzor, charakteristické správanie a zvyky. V prípade vyhľadávania tela obete je potrebné lokalizovať mŕtvolu s vyznačením miesta na mape /mierky 1:25 000, 1:10 000, 1:5 000/ a popísať osobitosti tohoto miesta /vlasy, kusy odevu, časti tela vystupujúce nad úrovňou zeme, spôsob ukrytia/. V prípade žijúcich osôb sa od senzibila požaduje miesto pobytu alebo popis lokality, v prípade hľadania predmetov – miesto ich uloženia so zakreslením na mape, popis stavu predmetu a pod.

Dôležitú úlohu pritom zohráva samotný priebeh rozhovoru medzi kriminalistom a senzibilom, predovšetkým spôsob, akým sú položené otázky. Jedna z jasnovidiek to popísala takto: „To ako polícia formuluje otázky, je naozaj dôležité. Musia to robiť obozretne. Nemôžu ma vypočúvať ako vraha, hoci aj hrám jeho úlohu. Nemôžem dostávať navádzajúce otázky typu: Sú jeho vlasy čierne? Otázka musí znieť: Akú ma farbu vlasov? Lepšie je aj to, aby nebol reťazec otázok s odpoveďami na "Áno“ alebo „Nie“, keďže občas strácam sled myšlienok. Ked stratím orientáciu, otázka musí byť položená inak. Keď sa odpoveď zdá byť nepravdepodobná, je potrebné namiesto zamietnutia, vrátiť sa k nej neskôr. Moja interpertácia toho, čo vidím, môže byť chybná, ale môže to byť aj tak, že to čo vidím, sa môže javiť v danom momente úplne nepravdepodobnou skutočnosťou. Neskôr, keď sa k tomu ešte vrátime, bude to oveľa viac zrozumiteľné."

Situácia, kedy médium odohráva úlohu svedka /pochopiteľne, že nie očividného, ale predsa len svedka/ alebo sa vcíti do osoby páchateľa, nie je iba momentkou zo seriálu "Aktá X“, ale aj súčasťou doplnkových kriminalistických metód v USA, západnej Európe a dokonca i susednom Poľsku.