Dr. Miloš Jesenský

[02x10] Červené múzeum (Red Museum)

Mulder a Scullyová vyšetrujú možné súvislosti medzi sektou „Červené múzeum“ a miznutím detí, ktoré sa vrátia s nápisom „Jeden z nich“ naškrabaným na chrbte. Počas vyšetrovania agenti FBI odhalia zvláštne aktivity Dr. Larsena, ktorý kedysi tajne experimentoval na deťoch, pričom im namiesto vitamínových preparátov podával neznámu substanciu, vďaka ktorej došlo u detí k mutáciám. Ostatní obyvatelia mestečka boli zase kontaminovaní touto látkou prostredníctvom mäsa z dobytka, ktorému bol tajomný preparát podaný. Vegetariánska sekta „Červené múzeum“ slúžila ako kontrolná, negatívna vzorka.

Súčasné triumfy biologických vied / a to nielen v civilných laboratóriách/ vytvorili reputáciu, ktorú bude stále ťažšie a ťažšie obhájiť. Ako to kedysi napísal profesor Rostand: „Od vedy sa očakáva všetko. Ľudia veria, že môžu naozaj všetko. Človek musí zväčšovať trpaslíkov, musí poskytovať večnú mladosť, imbecilom musí dať rozum a mŕtvych musí oživovať.“

Scenár tejto časti je typickým príkladom prometeovskej situácie. Oheň, ktorý kedysi Prometeus napriek zákazu bohov priniesol ľuďom, bol napriek všetkému osohu nebezpečným prínosom. Mýtus o gréckom hrdinovi obsahuje myšlienku, že veľká moc predstavuje nebezpečenstvo, ak sa nepoužije s veľkou prezieravosťou. Preto patrí tím, čo vedia predvídať i následky. Niečo podobné si myslí aj Mulder, ako aj tajomný Muž z Pentagonu, ktorý za toto presvedčenie a nahrávanie Mulderovi tragicky zomiera.

Model tajného experimentu zobrazený v desiatej časti priamo odkazuje na to, že nmôžeme predvídať, že nemôžeme predvídať následky použitia nových biologických fenoménov. Podobné pokusy sa stávajú neospravedlniteľným biohazardom. pritom nezaváži ani možnosť použiť výsledky na dobré účely. alebo pre dobro ľudstva, keďže história, práve tak ako Aktá X nám ukazujú, že človek je náchylnejší použiť ich nesprávnym spôsobom.

„Biochemici sa začali hrať rovno na pánaboha“, povedal namrzene jeden z nositeľov Nobeloej ceny v Lindau, kam sa laureáti schádzajú každý rok na pravidelné stretnutia. Ako hovorí vo svojich spomienkach Herbert Schrader, hovoriaci sedel medzi divákmi a tak si mohol dovoliť tento výrok vypovedať bez toho, aby sa dotkol niektorého z prítomných vedcov. Vyjadril však určitý pocit nesúhlasu, ktorý občas napadne zrejme každého z nás. To bolo ešte koncom šesťdesiatych rokov – dnes sa už experimenty so životom stali takpovediac rutinnou záležitosťou. Vtrhli sme do takmer neznámeho sveta zárodočnej hmoty, ale dôsledky tejto invázie nie sú ani zdaleka také jasné, ako by sa mohlo zdať.

Pritom sa v súčasných genetických laboratóriách v experimentálnych podmienkach vytvárajú nové kombinácie génov v sekvenciách DNA a súma sa, čo by mohli tieto útvary priniesť v perspektíve implantácie cudzorodých génov do iných organizmov, k vytvoreniu nových foriem života. Dr. Larsen prichádza na príkaz svojho nadriadeného s niečím oveľa drastickejším, ako je zmena genetickej štruktúry vlastného druhu. Ide o implantovanie cudzej DNA, ktorú Scullyová objaví už v epizóde „Erlenmeyerova banka“ v závere prvého cyklu seriálu. Je tu totiž zobrazená možnosť pripojiť podľa ľubovôle mimozemské faktory do ľudského genetického materiálu. Tento objav by v skutočnosti znamenal hroznú vidinu kontroly nad celým ľudstvom a umožnil by určovať otázku života a smrti nad našou planétou.