Dr. Miloš Jesenský

[02x09] Ohnivák (Firewalker)

Mulder a Scullyová sa ocitnú v kolektíve vulkanológov pod vedením Dr. Daniela Trepkosa, ktorý v kráteri sopky Avalon narazí prostredníctvom prieskumného robota „Ohnivák“ na zvláštnu smrtiacu formu života.

Scenárista tejto časti našiel inšpiráciu k svojmu príbehu v projekte NASA „Dante“, pri ktorom bol automat skutočne vyslaný na dno vulkánu. Samotná prítomnosť organického života v hlbinách zeme nemôže byť žiadnym veľkým prekvapením. Mikroorganizmy sa dostali do veľkých hĺbok hlavne prostredníctvom ľudskej banskej činnosti a kolonizovali podzemné priestory, ktoré by im za normálnych okolností neboli prístupné. Ako budú prípadne mutovať v tomto neobvyklom prostredí, predstavuje zatiaľ znepokojivú otázku.

O migráciu do zemskej kôry sa však organizmy postarali pred milónmi rokmi aj samy a to i napriek nanajvýš nepriaznivým životným podmienkam. Tak napríklad v naftových prameňoch v hĺbke asi dvoch kilometrov žije 10 až 100 miliónov baktérií v jednom grame usadenín. Mikroorganizmy vegetujúce v tomto nepredstaviteľnom prostredí pritom patria do skupiny tzv. autotrofných organizmov, ktoré energiu pre svoj metabolizmus získavajú chemickou cestou z minerálnych zlúčenín. Mnohé z týchto baktérií žijúce v naftových pramenoch znášajú teploty až do 90°C. Schopnosť prežitia baktérií za extrémnych podmienok /aké vládnu na planéte Venuša/ oznámil v júni 1973 Dr. Joann Williams z Amesovho výskumného strediska a Dr. P. Molton a prof. Ponnamperuma z Marylandskej univerzity. Obyčajné baktérie varili bádatelia v tekutej zmesi nasýtenej kysličníkom uhličitým 24 hodín pri teplote 180°C. A výsledok ? Mikroorganizmy prežili…

Udivujúci je aj pokus ich kolegov Dr. Jamesa Fultona a Dr. Irvinga Davisa z amerického vojenského Laboratória pre lekársky výskum Arktídy v texaskom Randolf Fielde. Títo vedci umiestnili do aparatúry simulujúcej životné prostredie Marsu drobné živočíchy – nálevníky, kôrovce, mravce – ktoré nielen prežili, ale znášali v tomto prostredí mráz – 25 °C lepšie ako na Zemi. Preto nás prítomnosť organizmov v sopečných jaskyniach nemôže v zásade prekvapovať. Okrem toho v momente, kedy sa Mulder začíta do poznámok Dr. Trepkosa čoskoro objaví, že vo vnútri vulkánu robot narazil na parazitický organizmus na kremíkovej báze, ktorý sa prispôsobil extrémnym podmienkam.

Opäť nič nezvyčajného: v celej sústave prvkov je totiž iba jeden, ktorý by mohol zastúpiť úlohu uhlíka v živej hmote kremík. Viacerých biológov zlákal k formulácii predstavy, ako by mohli vyzerať bytosti kremíkového modelu života na rozdiel od bežného uhlíkového. Pokiaľ v tejto konštrukcii vedci nahrádzajú uhlík kremíkom na základe ich podobnosti, súčasne zdôraznujú i fakt, že silikónové zlúčeniny sú fyzikálne i chemicky oveľa odolnejšie ako analogické zlúčeniny uhlíka. Takto by teda „kremíkové bytosti“ mohli existovať v extrémnych podmienkach odlišných od bežných pozemských, napríklad i v kráteri sopiek, tak ako sme to videli v tejto epizóde Aktov X.