V tejto časti Mulderovi pridelia nového partnera Alexa Kryceka. Spoločne vyšetrujú následky experimentu z vietnamskej vojny, ktorého cieľom bolo vytvoriť perfektného bojovníka, zbaveného potreby spánku. Augustin Cole, posledný žijúci člen podivného experimentu, ktorý sa chce pomstiť, dokáže prostredníctvom svojich psychických schopností smrteľne zasiahnúť človeka aj na diaľku akousi zvláštnou formou sugescie.
Je vôbec možné, aby armáda prevádzala na svojich vlastných vojakoch podobné experimenty ? Zdá sa, že kladná odpoveď je v tomto prípade naozaj na mieste, kedže Američania sa neskôr skutočne priznali, že pokiaľ ide o drogy schopné „programovať“ vojakov, pracujú na nich dávno. Boli dokonca obvinení i z toho, že práve vo Vietname pristúpili k riskantným pokusom tohoto druhu. Iba v roku 1965 svetová tlač registrovala niekoľko takýchto obvinení.
Impulzom k vytvoreniu programu „kontroly ovládania vojakov“ bol pravdepodobne úspech, ktorý ohlásil socialistický tábor na čele so ZSSR vo výskume na „praní mozgov“. Spočiatku sa tento fenomén obmedzil iba na niekoľko vojakov, ktorí sa zúčastnili kórejskej vojny a neskôr prejavovali abnormálne správanie. V ich pamäti zistili rozsiahle „čierne diery“, ktoré sa týkali hlavne času, kedy prechádzali Mandžuskom. Táto udalosť poslúžila ako inšpirácia pre Richarda Condona, autora knihy "Mandžuský kandidát“, ktorý v nej popísal ako skupina amerických vojakov podľahla hypnotickému „premývaniu mozgov“, ktoré na nich prevádzali čínski a kórejskí komunisti. V dôsledku toho sa im podarilo „naprogramovať“ jedného z amerických veteránov tak, aby po svojom prepustení a návrate do Štátov vystrelil pri prvej príležitosti na amerického prezidenta. Táto kniha vyšla ešte za života Johna F. Kennedyho, čo je ďalší dobrý dôvod k zamysleniu.
Cieľom pokusov smerujúcich k ovládnutiu ľudského mozgu bola „produkcia“ zabijakov na spôsob „mandžuského kandidáta“. Či sa tento zámer naozaj vydaril ? O tom sa veľa nedozvieme ani v budúcnosti a momentálne si musíme vystačiť iba s domnienkami a nádejou, že sa výroba „programovaných zabijakov“ nepodarila.
Americkí autori Jonathan Vankin a John Whalen však bohužiaľ prinášajú údaje svedčiace skôr o opaku. V roku 1967 tvrdil napríklad Portorikánec Louis Castillo, uväznený na Filipínach za prípravu sprisahania proti Ferdinandovi Marcosovi, že mu hypnoticky vnútili sugesciu, ktorá ho „naprogramovala“ k vykonaniu atentátu. Shirnan Bishara Shirnan, považovaný za vraha Roberta F. Kennedyho, bol v momente streľby v hypnotickom tranze, ktorý si sám privolal. Podobne tak aj James Earl Ray, vrah Martina Luthera Kinga, sa veľmi intenzívne venoval nácviku hypnózy. V knihe „Boli sme kontrolovaní ? " od Lincolna Lawrencea sa zase nachádzajú o tom, že dve hlavné postavy aféry okolo Kennedyho smrti Lee Harwey Oswald a Jack Ruby konali pod vplyvom techniky "mind control“.
Jedno z posledných odhalení nedávno učinil anglický právnik Fenton Bressler, ktorý zozbieral dôkazový materiál o tom, že Mark David Chapman, vrah Johna Lennona, sa podrobil v jednom z laboratórií CIA zákroku umožňujúcemu kontrolu práce jeho mozgu. Z tohoto hľadiska teda táto časť seriálu odhaľuje jednu z najtemnejších konšpirácií vo vnútri amerických tajných služieb.