Publikácie
[02x03] Krv (Blood)
Mulder rieši záhadné vraždy v mestečku Franklin v Pennsylvánii, kde za krátke obdobie sedem dovtedy bezúhonných obyvateľov usmrtí bez viditeľnej príčiny 22 spoluobčanov. Pri každom zločine pritom figuruje elektronické zariadenie s rozbitým displejom.
V priebehu vyšetrovania narazí Mulder na LSDM – experimentálny insekticíd, ktorý spôsobuje paniku medzi hmyzom. Ako neskôr zistí, pravdepodobne takto pôsobí aj na ľudí, u ktorých podnecuje dovtedy skryté fóbie a digitálne príkazy priamo usmerňujú ich abnormálne správanie. /Nie je nezujímavé dodať, že s riadením podprahových signálov vedomia sa na území bývalého ZSSR v armádnych laboratóriách skutočne experimentovalo/.
Scenáristi sa nepochybne inšpirovali tzv. malithinovou aférou, ktorá pred časom prepukla v jednej poľnohospodárskej oblasti v južnej Kalifornii. Mistne úrady vydali súhlas k plošnému využitiu insekticídu proti invázii ovocných mušiek. U niektorých obyvateľov vyvolalo postrekovanie paniku a nedôveru k prehláseniu o neškodnosti použitého prípravku, keďže si všimli, že chemikália poškodzuje náter na ich automobiloch.
„Všetko je skončené, Dovidenia“, prečíta si Mulder na displeji svojho mobilu a táto veta ho upozorní na ukončenie akéhosi experimentu. Kto by ho mohol urobiť? „Vláda, tajná spoločnosť alebo agenti?“, pýta sa Scullyová. Po Mulderovom sofizme na tému, že najlepšie vládne národu, ktorý má strach, si môžeme uviesť ako odpoveď aspoň jeden príklad.
„Nesmieme zabudnúť poďakovať CIA a armáde za LSD“, povedal kedysi John Lennon na jednom zo zhromaždení „detí kvetov“ a doplnil: „Objavili LSD, aby získali kontrolu nad ľuďmi, ale v skutočnosti nám dali slobodu.“
Bolo to naozaj tak? Tajný program CIA, ktorý bol zameraný na výskum možnosti kontroly ľudského konania prostredníctvom „skrytého nsadenia chemických a biologických látok“ existoval rokoch 1953 – 1964 pod názvom MK-ULTRA, neskôr ako MK-SEARCH. Jeho členovia sa pod vedením dôstojníkov spravodajskej služby nádejali, že im objavenie LSD umožní pracovať na zmene ľudskej osobnosti, experiment však skončil vedeckým a morálnym fiaskom. Môžeme sa z toho bezpochyby iba potešiť, keďže cieľom výskumu nebolo otvoriť cestu k rozšíreniu vnímania, ale skrytý spôsob premeny množstva ľudských bytosti na nemysliace automaty.
Iniciátor projektu MK-ULTRA Richard Helms si príliš veľa starostí s neetickými aspektami pokusu nerobil, keď prehlásil : „Nie sme predsa skauti!“ A jeho spolupracovníci s ním plne súhlasili. Jeden z tímu MK-ULTRA, psychiater Dr. Ewen Cameron, dostal od CIA štedrú dotáciu aby preveril procedúru označenú jako „depatterning“. Tá spočívala medzi iným na „prekonaní opakujúcich sa schém chovania pacienta za použitia výnimočne silných elektrošokov“ aplikovaných pri súčasnom podaní LSD. Niekoľko pokusných osôb si Cameronove pokusy odnieslo s ťažkým poškodením mozgu a ďalšími úrazmi trvalého charakteru. Jeden z pacientov zažaloval štát a vyhral súdny proces v roku 1988.
Iný experiment niesol názov „Nočný orgazmus“. Počas neho privádzali prostitútky prinútené k spolupráci zo CIA svojich nič netušiacich klientov do špeciálneho verejného domu v San Franciscu. Tam nenápadne sypali zákazníkom do nápojov LSD a pracovníci agentúry potom spoza dvojitého zrkadla pozorovali „priebeh experimentu“.
John Lennon bol iba jedným z narkotikových vyznavačov, ktorí objavili súvislosti medzi náladou panujúcou v uliciach a tajnými laboratóriami CIA.
Autori knihy „Narkotikové vízie“ Martin Lee a Bruce Shlain k tomu dodali: „Udivujúco veľký počet veteránov kontrakultúry potvrdzuje, že agentúra masovo rozdávala narkotiká na uliciach, aby zmenšila politický potenciál mládeže.“ Dnes nie je možné dokázať nelegálnu činnosť a existenciu projektu MK-ULTRA/MK-SEARCH, pretože po jeho ukončení v roku 1973 boli výsledky uložené v úplnej tajnosti do trezorov.
„Všetko je skončené. Dovidenia!“
počet prístupov dnes: 283