Dr. Miloš Jesenský

[01x04] Čert z Jersey (The Jersey Devil)

„Diabol z Jersey“ v podaní scenáristu má však bližšie k populárnej predstave o „snežnom mužovi“ ako ku tradičnému monštru, ktoré kedysi budlo paniku medzi obyvateľstvom jedného z federálnych štátov. Hlásenia o stretnutiach so „snežnými ľuďmi“ prichádzajú z mnohých miest našej planéty. Vyskytujú sa predovšetkým v Číne, USA, Kanade, Afrike a Rusku, ale pozorovali ich dokonca aj v Austrálii a v Škótsku. Popisy sa síce v drobných detailoch líšia, avšak svedkovia sú presvedčení, že naozaj videli niečo z mäsa a kostí, niečo čo nebolo ani človek, ani zviera, ale čosi medzi tým. Nech už však ide o yettiho z himalájskych vysokohorských údolí, sasquatcha zo Skalistých hôr, bigfoota zo severozápadu USA, almastyho na Kaukaze alebo pakistanského barmanua, majú tieto zvláštne tvory prakticky rovnaký vzhľad. Ide o humanoidov veľkého vzrastu s hlavou akoby vrazenou medzi ramená, pokrytých hustou ryšavou alebo hnedou srsťou, s odporným zápachom, ktorí sa rýchle pohybujú. Ide o tvory s veľmi diskrétnym správaním, ktoré sa zďaleka vyhýbajú stretnutiu s človekom, chovajú sa nenápadne a žijú v odľahlých, zväčša ľudoprázdnych oblastiach. pri hodnotení ich existencie sa moderná veda /a nielen ona/ dostáva do značných rozpakov. Veď čo má vlastne aj urobiť s týmito tvormi, ktoré môžu patriť k nejakej vývinovej vetve človeka? Pokus odpovedať na túto otázku prináša podľa expertov Pierre Affreho a Erica Jolyho iba širší okruh ďalších otáznikov: Strčiť ich do rezervácií ako Indiánov? Umiestniť ich do zoologických záhrad, tak ako sme to urobili s gorilami a orangutanmi? Alebo im dokonca priznať ľudské a ted aj občianske práva?

Ako to dokázal Pierre Berton, „diví ľudia“ sú neodeliteľnou súčasťou mytológie pôvodných obyvateľov Ameriky : „Mahoniovia, ktorí sa potulujú končinami pri Peel River v severnom Yukone sú ohromní chlpatí obri s červenými očami, ktorí jedia ľudské mäso a požierajú na jedno sústo vnútornosti. Sasquatchovia z jaskýň v horách Britskej Kolumbie merajú 2,5 m a sú pokrytí od hlavy po päty vlnitou čiernou srsťou. Existujú aj ďalší, vemi podobní: hrozný muž z krovín z oblasti Mackenziovho pohoria s čiernou tvárou a žltými očami, ktorého korisťou sú ženy a deti, weetigo z tundry, hrozný holý kanibal s tvárou sčernenou omrzlinami a s ohryzenými perami, odhaľujúcimi dlhé tesáky, "ľudia-skalyô Nahanniov, lovci hláv vysokí 2,5 m a potom domnelí tvorovia od "Veľkého jazera otrokov“, ktorých Indiáni kmeňa Psie rebro nazývajú jednoducho „nepriateľmi“ a z ktorých majú taký veľký strach, že si svoje obydlia stavajú vždy na ostrovoch ďaleko na brehu, po ktorom sa nepriateľ potuluje."

V záverečnej scéne epizódy vidíme dieťa „divých ľudí“, ktoré sa skrýva v lesnom poraste ako pokračovanie nikdy nekončiacej honby človeka za svojím záhadným a srsťou pokrytým príbuzným. Ak sa táto honba bude uberať správnou vedeckou cestou a – to predovšetkým – po ľudsky, neostáva už nič iného, ako zaželať „Lovu zdar!“.