V ďalšej časti sa Mulder a Scullyová odoberú na základe informácií „Muža z Pentagonu“ do Idaha, aby objavili príčiny miznutia vojenských skúšobných pilotov v súvislosti s nočnými preletmi UFO nad základňou Ellen Air Force. Mulder je naviac presvedčený, že vláda testuje v tejto oblasti lietadlá konštruované na základe mimozemskej technológie. Táto časť bohato čerpá z možností aké jej poskytuje zložitý fenomén UFO. počas deja viackrát padne zmienka o slávnej katastrofe v Roswelli v roku 1947 a náhodný nie je ani tvar zobrazených lietajúcich objektov, ktoré nápadne pripomínajú trojuholníkovité UFO pozorované a filmované od novembra 1989 do februára 1990 nad územím Belgicka.
Leteckú základňu Ellen Air Force môžeme s troškou fantázie identifikovať hneď po Mulderovej návšteve „Flying saucer cafe“, ktorá je filmovou obdobou reálne existujúcej kaviarničky „Little Al-Inn“, nedaleko tajuplného „areálu 51“, známeho pod názvom „Krajina snov“ – „Dreamland“. Tento prísne strážený vojenský priestor sa rozkladá severneod Las Vegas a zaberá plochu 16 000 km2. Samotný „Areál 51“ sa nachádza niekde uprostred, v údolí obklopenom horami na brehu vyschnutého jazera Groom Lake, kde sa nachádza jedna z najväčších pristávacích dráh na svete. Práve tu boli testované prototypy supertajných amerických lietadiel, ako napríklad legendárna „Aurora“, ktorá údajne dokáže zaútočiť aj pri osemnásobnej rýchlosti zvuku.
„Tu v nevadskej púšti máme veci, pri ktorých by George Lucas, otec filmov o hviezdnych vojnách zbledol závisťou“, povedal jeden z pracovníkov „Areálu 51“ expertovi Jimovi Goodalovi a ďalší ho významne doplnil: „Ide o veci, ktoré doslova nie sú z tohoto sveta“. Na breh Groom Lake sa po rozsiahlej prestvabe základne a vybudovaní podzemných laboratórií nasťahoval v roku 1951 takmer tisícčlenný kolektív projektu „Red Light“, ktorý mal za úlohu preskúmať vraky UFO zaistených po katastrofách v druhej polovici štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov v juhovýchodnej oblasti USA. Niektorým bádateľom sa podarilo po rozhovore s bývalými členmi projektu, ako aj ľuďmi zamestnanými na susednej leteckej základni „Nellis“ získať správy o tajných skúšobných letoch ukoristených UFO, pri ktorých však došlo k explózii a smrti dvoch vynikajúcich pilotov.
Muldera, ktorý v noci prenikne na územie základne nad ktorou manévrujú armádne UFO chytia, zviažu a vpichnú mu drogu, ktorá spôsobuje stratu pamäti. Keď si ho Scullyová vyzdvihne, jej partner sa sotva drží na nohách a pýta sa s neprítomným pohľadom. „ako som sa sem vôbec dostal ?“ Úspechy so zničením pamäti prvýkrát priniesli už experimenty koncom šesťdesiatych rokov, pri ktorých dr. Bernard Agranoff z Michiganskej univerzity vstrekoval do mozgu pokusných zvierat antibiotikum puromycín, ktoré zabraňuje tvorbe bielkovín a teda i vytváraniu „pamäťových stôp“.Neskôr boli s pozitívnymi výsledkami použité iné látky brzdiace syntézu ribonukleovej kyseliny, ako napr. 8-azaguanín, ktorý znemožňuje učebný proces a udržanie informácií v pamäti.
Zneužívanie možnosti zničiť spomienky pritom netreba zvlášť rozvádzať: keď sa akýsi reportér opýtal doktora Agranoffa, či sa s ním dala do styku CIA ohľadom jeho výskumu, odpovedal s rozpačitým úsmevom : „Zabudol som.“ Vymazávanie ľudskej pamäti je nepochybne možnosť z ktorej politickým zneužitím by sme mali do budúcnosti úplne vážne rátať. Kto si myslí opak, sám sa usvedčuje zo straty pamäti.
Možno azda vôbec veriť naivnej predstave, že efekt "prania mozgov“, ktorý je rozšírenou metódou mnohých náboženských siekt sa nepodarilo dosiahnúť v podmienkach veľkorysého vedeckého bádania a s nákladmi niekoľko miliónov dolárov, ktoré prevádzali svetové veľmoci prostredníctvom svojich vojenských a spravodajských inštitúcií?