Bájne bytosti, svety plné mágie a dobrodružstiev – práve preto tisícky čitateľov siahajú po žánri fantasy. Ako však takéto knihy vznikajú? A čo ich tvorcovia – sú zahalení rúškom tajomna rovnako ako ich príbehy? Zostavovateľ knihy Miloš Jesenský, sám lovec záhad a paranormálnych javov, vyspovedal šesticu významných postáv fantasy žánru na Slovensku. Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula a Ondrej Trepáč vás zavedú do najtajnejších zákutí svojej tvorby, ako aj slovenského a českého fandomu. Všetci respondenti i zostavovateľ sú totiž jeho živou históriou. Kniha je jedinečná aj svojím poznámkovým aparátom a zhrnutím histórie slovenského i svetového fandomu. Je určená nielen „pamätníkom“, ktorí kedysi príbeh vzniku slovenskej fantastiky priamo zažívali, ale aj tým, ktorí ešte len začínajú navštevovať Rokfortskú akadémiu či legendárne cony.
Miloš, je pre mňa veľká česť, že už dlhší čas spolu komunikujeme a vymieňame si autorské inšpirácie. V tvojich textoch je cítiť silné sociálne cítenie, ale aj túžbu po skrytom poznaní súvislostí. Odkedy píšeš a čo ťa inšpirovalo k prvým dielam? Čo bolo prvým impulzom k tvorbe? Lukáš Perný rozpráva so slovenským spisovateľom Milošom Jesenským
Rozhovor Miloša Jesenského s Janou Čavojskou pre Plus 7 dní
Strašidelné domy, časové slučky, Bermudský trojuholník, kruhy v obilí, pozorovanie zvláštnych úkazov na oblohe… Ľudia už vedia, že ho zaujímajú záhady. Keď mu niekto zavolá, že sa mu stalo niečo nevysvetliteľné, Miloš Jesenský (46) je možno jediný, kto ho bez predsudkov vypočuje. Zaujímajú ho aj historické záhady. Ukryté poklady, zvláštne bytosti, záhadné súvislosti. Hovorí o sebe, že je jediný doktor alchýmie na Slovensku – tej tajomnej vedy, ktorá sa podľa všeobecného presvedčenia zaoberá miešaním elixírov a premenou neušľachtilých kovov na zlato. Smeje sa pritom. Ničomu takému sa totiž nevenuje. Zlato nevyrába. Jeho dizertačná práca však pojednávala o dejinách alchýmie na Slovensku. Milovnik záhad a histórie vyštudoval pôvodne za veterinárneho lekára. Nekonvenčný autor literatúry faktu a zvedavý nadšenec bádania po podstate tajomstiev si myslí, že existuje cestovanie v čase a možno k nám občas presakujú veci z paralelných vesmírov. O svojich zisteniach napísal štyridsať kníh, na dvadsiatke ďalších spolupracoval. Zároveň je to seriózny riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. Kolegovia historici mu občas vyčítajú prílišnú fabuláciu a jednostrannosť. „Prečo by som mal ukazovať celé spektrum vysvetlení?“ pýta sa on. „Osobne sa predsa k niečomu prikláňam a nebudem písať o interpretáciách, s ktorými nesúhlasím. O ostatných nech píšu iní autori.“
Rozhovor Miloša Jesenského s Lenkou Stránskou pre týdeník SPIRIT
Keď sa povie vatikánske archívy, fantázia väčšiny z nás zapracuje natoľko, že pred nami vykreslí obraz ponurých podzemných chodieb osvetlených sliepňajúcimi žiarovkami, kde sa popri pavučinami pokrytých stenách ťahajú nekonečné rady regálov so zaprášenými zväzkami a vo výklenkoch spočívajú predmety a dokumenty, ktoré už celé stáročia neuzreli svetlo sveta. Je však možné, aby sa v neprístupnom podzemí Vatikánu skrývali dôkazy o tom, že vo
Rozhovor pre týždenník Kysuce 17. 1. 2018
„Legislatíva definuje múzeum predovšetkým ako zbierkotvornú inštitúciu, ktorej povinnosťou je uchovávať a chrániť predovšetkým hmotné kultúrne dedičstvo. To je síce pravda, ale keby múzejníci ostali len pri tom, bolo by to veľmi málo. Ak necháme bokom zjednodušený skreslený názor, ktorý v múzeu vidí iba jedného z účastníkov cestovného ruchu, prípadne akýsi verejný servis pre organizovanie kultúrnych podujatí, bude mi osobne najbližšie predstava pamäťovej inštitúcie. Tak sa múzeá stávajú akousi „ambasádou histórie“, kde sa „čas zastavil“, ale nie azda preto, že múzejníci svojou činnosťou uviazli v minulosti, ale práve tým, že svojim cieľavedomým konaním túto minulosť sprostredkujú, keď nás všetkých pozývajú na exkurz do sveta, ktorý tu kedysi bol, ale dnes už ho nikde inde neuvidíme.“
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál suenee.cz
Dr.Miloš Jesenský: Několik otázek pro spisovatele literatury faktů Dr. Miloš Jesenský se zabývá velmi širokým spektrem témat okolo záhad, mysterií, mimozemských civilizací. Je významným a uznávaným publicistou literatury faktů nejen doma na Slovensku, ale též v zahraničí (Česká republika, Polsko). Za svoji dosavadní práci získal řadu významných ocenění.
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál sufloviny.sk
Miloš Jesenský sa už niekoľko desaťročí venuje pátraniu po rôznych záhadných javoch a ich možnému vysvetleniu na Slovensku i v zahraničí. O svojich poznatkoch napísal mnoho kníh, napríklad Tajomné miesta Slovenska, Po stopách templárov na Slovensku, Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, Bohové a astronauti a veľa ďalších. So záhadológom…
Rozhovor s Milošom Jesenským kysuckyvecernik.sk
Najviditeľnejšie zmeny sa asi prejavili v skanzene na Vychylovke, či už ide o vybudovanie budovy železničnej stanice, ktorá umožňuje zvýšiť komfort a úroveň služieb poskytovaných návštevníkom alebo náročnú rekonštrukciu úzkorozchodnej trate historickej lesnej železnice, ktorá prepojila Kysuce s Oravou a umožňuje prezentačné jazdy po unikátnom úvraťovom systéme v celom rozsahu až po sedlo Beskyd.
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál cez-okno.net
Je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ (1998), „Weberova cena“ (2013) a „Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa“ (2015). Bol alebo stále je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského PEN Centra a Slovenského syndikátu novinárov. Priezvisko nám správne napovedá, kde hľadať korene.
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál zvonline.sk
Miloš Jesenský je slovenský spisovateľ, riaditeľ múzea a vyštudovaný veterinár. Táto netradičná kombinácia už na prvý pohľad ukrýva tajomstvo a bohatý svet na pozadí. Vydal niekoľko historických kníh ako História alchýmie na Slovensku, Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov alebo posledná Archeológia na Kysuciach.