Knihy
Kostol v Ludrovej
Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Magma pre Žilinský samosprávny kraj, 2013,
119 strán
Zakúpenie knihy
Objednať knihu si môžte na www.kysuckemuzeum.sk
Anotácia knihy
Prečo má svätyňa kostolíka v Ludrovej krivé steny a kto je autorom mysterióznych fresiek? Naozaj ho postavili templári a je tam jeden z nich aj s pokladom pochovaný? Kostol Všechsvätých v Ludrovej je opradený záhadami a legendami. Patrí k tým najstarším v oblasti Liptova a takmer 600-ročné maľby vo svätyni k jedným z najkrajších na Slovensku. Ide však skutočne o dedičstvo tajomného rádu templárov?
Úryvok z knihy
„Z roku 1376 pochádza doteraz najstaršia písomná zmienka o Ludrovej, tamojší gotický kostol Všechsvätých, ktorý sa nachádza v jej chotári je však ešte starobylejší, patrí dokonca medzi najdávnejšie cirkevné stavby na Liptove. V roku 1332 je spomínaná chotárna časť Kúty, nazvaná ako sacerdos Omnium Sanctorum, ľudovo prezývaná „Na púšti“ , čo je pozoruhodné meno pre stavbu, ktorej vznik významný cirkevný historik prelomu 18. a 19. storočia, ostrihomský kanonik Damián Fuxhoffer spája s rádom templárov. Duch stáročného tajomstva je tu stále prítomný a návštevník, ktorý prekročí bránu v múre obkľučujúcom kostol, stojaci osamelo na odľahlom mieste uprostred poľa, obklopený niekoľkými starými stromami sa neubráni pocitu, že sa dotýka gotického mystéria.
„Všetko, čomu nerozumieme, čo nám pripadá ako záhada, architektova či umelcova fantázia, malo svoj dôvod a účelný význam, aj keď si ťažko predstavíme, v čom táto účelnosť spočívala,“ píše francúzsky spisovateľ Louis Charpentier. „Nie je výsledkom náhody ani umeleckého zámeru, pokiaľ chrám stojí na určitom mieste.“
Historici umenia a znalci architektúry to možno vidia inak, keď si vo svojich dielach poslúžia odbornými termínmi a všetkými metódami svojej vedy. Práve od nich sa môžeme dozvedieť, že v prípade kostola Všechsvätých ide o ranogotický kostol, ktorý má loď s plochým stropom, štvorcovú svätyňu a obdĺžnikovú sakristiu na severnej strane. Takisto sa môžeme nechať poučiť, že koncom 15. storočia kostolnú loď rozšírili o južnú predsieň a k západnej fasáde pribudovali rozložitú vežu štvorcového pôdorysu.
Pri všetkom rešpekte ku poznatkom umeleckohistorickej vedy sa však stavitelia tohto chrámu, umelci, pracujúci na jeho výzdobe, aj tí, ktorí napĺňali priestor pod jeho strechou modlitbami, prosbami, želaniami i nádejami vôbec neriadili učenými predstavami, aké máme o sakrálnom umení v súčasnosti. Táto kniha má vyrozprávať príbeh ludrovského kostola inak, ako to doteraz robili odborníci, a to predovšetkým pohľadom stredovekého človeka, často neznalého písma, ale bezprostredne prijímajúceho posolstvo cez obrazy, čo by malo byť aj našou tvorivou metódou.
Ak pominieme ideologické exkurzy nedávnej minulosti vyvolávajúcej dnes v tom najlepšom prípade už iba rozpaky, v zatiaľ nie príliš rozsiahlej literatúre o ludrovskom kostole Všechsvätých – a možno to platí o väčšine štúdií stredovekého umenia na Slovensku všeobecne – sa paradoxne zanedbávalo to, čo je najviac na očiach, teda samotný stredoveký obraz. Dlho bol totiž vysvetľovaný iba z hľadiska umenia, ale zároveň sa prehliadalo to, o čom vypovedá, jeho prínos a hodnota ako dokumentu, určitého druhu svedectva.
Môže však dielo stredovekého umelca slúžiť ako rovnocenný prameň? To je otázka, ktorá už bola dávnejšie zodpovedaná ako nasvedčuje citát jedného z najväčších súčasne žijúcich znalcov stredoveku, Jacqua Le Goffa:
„Umelecké dielo, obraz a jeho témy, sú pre historika prameňom z dvoch dôvodov: vyjadrujú určité cítenie a svojim významovým obsahom presahujú osobu umelca, objednávateľa i tých, ktorí sú jeho príjemcami. Podobne ako historiografia našla pre oblasť ideí pojem mentality, k vyjadreniu historického významu umeleckého diela sa ponúka pojem kolektívnej senzibility. Historik tiež nesmie zabúdať, že celá jedna časť umeleckej tvorby sa obracia ku kresťanstvu, že je táto tvorba jedným zo základných prvkov liturgie, a tá je štrukturujúcou silou stredovekej spoločnosti. Umelecký dokument, obraz, sa preto sústreďuje do miest a budov, kde táto liturgia prebieha v najväčšej sile a najčastejšie: do kostola.“
Budeme sa teda riadiť týmto odporúčaním, ak budeme hľadať v tomto kostole posolstvo umelca podriadeného konvenciám vlastných jeho dobe. Pokúsime sa vyvarovať toho, aby sme si všímali iba krásu, aby sme len hľadali umenie génia pod pravidlami, ale význam týchto pravidiel ignorovali. Pretože obraz je svojim spôsobom takisto text: v tomto ohľade je interiér kostola Všechsvätých aj pre moderného človeka viac ako výrečný…“
O knihe napísali …
„Čo sa skončilo a čo pretrvalo? Kostol s patronátom Všechsvätých už dávno neslúži liturgickým účelom, a predsa nestratil nič zo svojho duchovného posolstva. To dosvedčujú aj fresky, ktoré ani dlhé stáročia neumlčali. Dodnes sa prihovárajú návštevníkom Liptova. Perly histórie, geotermálnych vôd a tajných zákutí prírody Žilinského kraja.
Ako bolo na počiatku, nevieme s istotou povedať, hoci môžeme predpokladať, že pri zrode tohto chrámu stáli významní donátori. A či už to boli templári alebo iní poslovia stredoveku, zanechali nám gotické posolstvo. Spisovateľ Miloš Jesenský tvorivo siahol po príbehu večnosti, o ktorom vieme, ako začal. Vieme to vďaka evanjelistom. A tiež vieme, ako pokračuje. Viera, za ktorú boli templárski rytieri odhodlaní položiť svoje životy a bojovať až do posledného muža, pretrvala. Žijeme ňou a s ňou v spojení tak, ako je pospájaná ludrovská mozaika neznámeho majstra.
Kostol Všechsvätých v Ludrovej je pozvánkou na čítanie Ježišovho príbehu prostredníctvom nádherných fresiek, ku ktorým sa vznášali po stáročia modlitby našich predkov. A hoci sa na prvý pohľad môže javiť tento chrám opustený, Boh ho neopustil ani po viac ako sedemsto rokoch. Rovnako neopustil ani nás. Neopusťme teda ani my seba. A ak sa hľadáme, skúsme nájsť niť ludrovského príbehu, ktorý je príbehom muža, čo obetoval všetko, aby získal oveľa viac.“
Peter Kubica
počet prístupov dnes: 88