Knihy
Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji
Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Kysucké múzeum, 2015, 194 strán
Zakúpenie knihy
Objednať knihu si môžte na eshop.kysuckemuzeum
Anotácia knihy
Monografia predstavuje odbornú historickú prácu, prinášajúcu v rámci regionálnych dejín čitateľovi fenomén, ktorý sprevádzal a ovplyvňoval dejiny ľudskej spoločnosti od najstarších čias. Sila prírodných katastrof dokázala v minulosti zničiť celé mestá či dokonca civilizácie. Na našom území sa ich sila v takej miere neprejavovala, ale aj tak boli veľkým a každodenným nepriateľom našich predkov. Autorom knihy „Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji v kontexte environmentálnych dejín Slovenska“ je Miloš Jesenský, ktorý pútavo rozpráva o prírodných katastrofách na severozápadnom Slovensku, predovšetkým na strednom Považí a Kysuciach. Monografia prináša prierezový výklad dejinami prírodných katastrof, ktorý mapuje všetky typy pohrôm, či už povodne, extrémy počasia, požiare alebo zemetrasenia.
Úryvok z knihy
Prírodné pohromy predstavujú významný fenomén, ktorý ovplyvňuje
dejiny, a to nielen z globálneho hľadiska, ale predovšetkým z pohľadu
regionálnej histórie. V čase, kedy agrárna výroba oveľa viac ako dnes
závisela na klimatických pomeroch, mohli aj lokálne, na menšie územie
viazané prírodné pohromy (prietrž mračien, krupobitie, povodeň, ale aj
požiare či živočíšni škodcovia) významne ovplyvniť život miestnych
obyvateľov. Preto sa stali aj témou historických prameňov, či už ide
o kronikárske záznamy, subjektívne výpovede pamätníkov, úradné
zápisnice alebo – počínajúc polovicou 19. storočia – aj správy
v novinách, almanachoch či ľudových kalendároch.
Predložené príklady takýchto záznamov predstavujú len výberovú štúdiu
o extrémoch počasia a iných prírodných pohromách vzťahujúcich sa
k územiu dnešného Žilinského kraja, teda regiónov Horného Považia,
Kysúc, Oravy, Liptova a Turca, patriacich v minulosti do územných celkov
Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice. Pre porovnanie sa
v niektorých prípadoch uvádzajú údaje zozbierané aj z iných regiónov
Slovenska.
Z pohľadu našich predkov boli azda najobávanejšie povodne. Rozvodnené
rieky ničili zásoby potravín i tovarov, strhávali mosty a mlynské
zariadenia, podmývali cesty, odplavovali úrodnú pôdu z polí či menili
svoje korytá. Často poškodzovali obytné domy a hospodárske stavby,
v ktorých hynuli domáce zvieratá. Správy o povodniach sa vždy vzťahujú
ku konkrétnemu dátumu, majú krátky priebeh a spôsobujú náhle škody na
životoch a majetku. Preto sú pomerne konkrétne zachytené v historických
prameňoch.
Okrem nich možno spätne vyhodnotiť aj správy o klimatických
extrémoch – mimoriadne silných mrazoch, snežení, suchu, krupobití,
veterných smrštiach a podobne, ktoré fatálne ovplyvňovali veľkosť úrody
vrátane účinkovania živočíšnych škodcov.
Pre regionálne dejiny umožňujú tieto dáta detailnejšie pochopiť a
interpretovať lokálne dejinné udalosti, ako príklad môžu poslúžiť
situácie, kedy počas zhoršených životných pomerov následkom živelných
pohrôm dochádzalo k sociálnym krízam či masovému vysťahovalectvu.
Zároveň je možné pri analýze správ sledovať, ako na ich priebeh a
následky miestni obyvatelia reagovali, prípadne ako to ovplyvnilo ďalší
vývoj v danej lokalite (zmenšenie či zväčšenie poľnohospodársky
obrábanej pôdy, úbytok obyvateľstva, presídlenie či prestavanie sídiel,
regulácia riečnych tokov a podobne). Živelné pohromy pritom dramaticky
menili charakter zástavby v mestách a obciach. Aspoň ako príklad možno
uviesť veľký požiar Žiliny v roku 1521, ktorý zničil gotické domy na
Mariánskom námestí, pričom boli následne obnovené už v renesančnom
štýle. Je príznačné, že čisto renesančný charakter námestia
s podsieňami sa udržal až do ďalšieho veľkého požiaru v roku
1884. Iným príkladom radikálnej zmeny urbanistickej štruktúry následkom
živelnej pohromy je aj povodeň na rieke Orava v roku 1813, po ktorej bola
presunutá dedina Medzibrodie na iné, bezpečnejšie miesto. Aj keď
v súčasnosti nie sú dôkazy o prírodných katastrofách minulosti v plnom
rozsahu dokumentovateľné, predsa sú len významnými hmotnými svedectvami
o ich priebehu a predovšetkým o ich následkoch. Pokiaľ napríklad
archeologické bádanie preukázalo spevnenie južnej steny svätyne dnešnej
Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline dvomi mohutnými piliermi po
masívnom zemetrasení v roku 1348, praskliny a statické porušenia na
barokovom kaštieli v Žiline-Bytčici predstavujú dôkazy o zemetrasení
v roku 1858. Inokedy sú tieto následky sekundárne, ako v prípade
prestavby jezuitského kláštora na Mariánskom námestí v Žiline, ktoré
inicioval biskup Jozef Vurum, aby z neho v rokoch 1831 – 1833 vytvoril
sirotinec pre veľké množstvo nezaopatrených detí po cholerovej epidémii,
ktorá v tom čase zachvátila Uhorsko. V prípade historickej klimatológie
často ide o veľmi podivuhodné a ďalekosiahle súvislosti. Keď roku
1815 vybuchla indonézska sopka Tambora, zmeny počasia po znečistení
atmosféry vulkanickými exhalátmi pocítil celý svet a územie Žilinského
kraja nebolo výnimkou. V nasledujúcom „roku bez leta“ 1816 bola úroda
v podhorských oblastiach veľmi nízka, pričom hladomor spustil
predovšetkým v regiónoch Oravy, Liptova a Kysúc mohutné migračné vlny
smerujúce do južnejšie položených oblastí Uhorska alebo aj ďaleko za jeho
hranice. To však nebolo všetko. Oblak sírnych zlúčenín vyvrhnutý do
atmosféry sopkou nielenže oneskoril príchod monzúnových dažďov na
indickom subkontinente, čo sa v celoplanetárnom meradle prejavilo suchom a
neúrodou, ale spôsobil aj vznik nového, smrtiaceho druhu cholery. Mimoriadne
počasie na prelome rokov 1816 – 1817 totiž zmenilo ekológiu mikróbov
v Bengálskom zálive, pričom prispôsobivé baktérie cholery zmutovali do
nového kmeňa a ten sa začal šíriť ako požiar naprieč Áziou až do
Európy. Pred tým, ako v júli 1831 dorazila cholera aj do Žilinského
kraja, jej padli za obeť milióny ľudských životov a svoju daň si vybrala
aj u nás spôsobom, ktorý radikálne poznamenal demografiu Oravy, Kysúc,
Liptova, Turca i Horného Považia.
Pripomienky dávnych katastrof sa teda nachádzajú všade navôkol. Potrebujeme
sa len lepšie rozhliadnuť, prelistovať stránky dejín a urobiť si vlastné,
pre našu súčasnosť užitočné závery.
O knihe napísali …
Monografia spracovaná pod názvom ,,Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji (v kontexte environmentálnych dejín Slovenska)“ predstavuje odbornú historickú prácu, ktorá v rámci regionálnych dejín prináša čitateľovi fenomén, ktorý sprevádzal a ovplyvňoval dejiny ľudskej spoločnosti od najstarších čias. Sila prírodných katastrof dokázala v minulosti zničiť celé mestá či dokonca civilizácie. Na našom území sa ich sila v takej miere neprejavovala, ale aj tak boli veľkým a každodenným nepriateľom našich predkov. Skúsený autor a historik MVDr. Miloš Jesenský, PhD. veľmi pútavo rozpráva o prírodných katastrofách na severozápadnom Slovensku, predovšetkým na strednom Považí a Kysuciach. Vďaka vsunutým citáciám pôvodných textov a historických autentických záznamov nás často strháva priamo do pochmúrneho deja týchto udalostí. Kniha prináša prierezový výklad dejinami prírodných katastrof, ktorý mapuje všetky typy pohrôm, či už povodne, extrémy počasia, požiare alebo zemetrasenia. Autor celý historický obsah práce spracoval v intenciách nového, rozvíjajúceho sa historického odboru environmentálnych dejín (dejín životného prostredia) na Slovensku. Environmentálne dejiny čitateľa nielenže vnášajú do historického deja, ale ho aj na konkrétnom území presne zorientujú v priestore a čase a poukážu na odraz minulosti v súčasnosti. Dielo prispeje k zapĺňaniu bielych miest v mozaike environmentálnych dejín Slovenska. Verím, že ďalšie výskumy a publikácie historika Miloša Jesenského budú aj naďalej napomáhať v tomto napredovaní.
Pavel Hronček
O knihe napísali …
Pre všetkých milovníkov histórie a prírody je určená unikátna knižočka Miloša Jesenského Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji (Kysucké múzeum v Čadci 2015). Výberová regionálna štúdia predstavuje prienik do environmentálnych dejín Slovenska. Človek minulosti riešil vo svojom prostredí viaceré problémy. Okamžitý dosah na jeho život mali najmä prírodné katastrofy. Aj obyčajné krupobitie mohlo znamenať živorenie, nedostatok. Podobným spôsobom poznačovali úrodu neskoré mrazy či extrémne suchá. Ak sa pridali nálety kobyliek alebo požiar, nedalo sa očakávať nič iné ako hladomor. Prichádzali prvé obete. Ľudia hynuli od hladu rovnako rýchlo ako zvieratá. Kde sa nestíhalo pochovávať, tam boli živí vystavení možnému riziku infekčného nakazenia. Ba čo viac, samotné vlny rôznych epidémií (mor, cholera) počas mnohých stáročí kosili životy bezbranných ľudí. Horeli mestá, horeli drevené dediny. Voda brala pri povodniach všetko, čo jej prišlo do cesty. Je zaznamenané, že počas viacerých rokov skazy svietila na oblohe kométa. Napríklad pri dobre dokumentovanom zemetrasení v roku 1858 to bola kométa Donati. Počas extrémneho hladomoru spôsobeného suchom v roku 1834 kraľovala oblohe Halleyho kométa. Boli nebeské úkazy Božími znameniami alebo diablovými posolstvami? Vrtochy prírody zaznamenali do kroník vzdelanci svojich čias. Robili tak aj pre poučenie budúcich generácií. Zemetrasenia a veľké vody prichádzajú s určitou periodicitou, podobne ako roky mizerné na úrodu. Dlhodobým sledovaním počasia a precíznou znalosťou krajiny dospel človek do fázy účinnej obrany pred neželanými extrémami prírody. Mnohé návody z minulosti sa zachovali vo forme porekadiel a prísloví. Výberová vzorka prírodných katastrof z lokalít Kysúc, Horného Považia, Turca, Liptova a Oravy je doplnená dobovými svedectvami uverejnenými v prílohe. Nechýba zoznam použitej literatúry a resumé v anglickom jazyku.
počet prístupov dnes: 125