Dr. Miloš Jesenský

História alchýmie na Slovensku

Publikácia predstavuje prvé komplexné historiografické spracovanie alchýmie na území Slovenska. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje čitateľovi významné skutočnosti, ktoré rozhodovali o alchymistickom dianí na tomto území a ktoré inšpirovali najvýznamnejších európskych alchymistov k návšteve Slovenska. V kontexte s európskym dianím prezentuje alchýmiu ako hľadanie dokonalosti, ktorú pre kovy znamenalo zlato (príprava kameňa mudrcov) a pre človeka dlhovekosť (príprava elixíru života). Vzájomné prepojenie týchto dvoch snažení – technologického a filozofického, významne ovplyvnilo vývoj poznania a rozvoj prírodných vied v ďalšom období.

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Balneotherma, Bratislava 2010, 177 strán

• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.alterego.sk
• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.martinus.sk
• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.bth.sk

Anotácia knihy

Tematiku dejín alchýmie historici donedávna opomínali, alebo ju v kontexte dejín vied a techniky považovali za marginálnu. Bez ohľadu na tento uhol pohľadu je však možné zaznamenať existenciu alchýmie, považovanú v dobovej literatúre raz za umenie (ars), inokedy za vedu (scientia), ako aj zaregistrovať jej búrlivý rozmach v čase renesancie i neskôr, či už v európskej alebo slovenskej histórii. Jej vplyv na súvekú spoločnosť (na vedu, kultúru, politiku) bol naozaj významný a analýza v tomto smere by si vyžadovala detailnejšie bádania. Existuje viacero separátnych prác pojednávajúcich o alchýmii v kontexte histórie prírodných vied na Slovensku, ale prehľadné dielo sumarizujúce parciálne zistenia nebolo – na rozdiel od českej a poľskej historiografie – dosiaľ publikované. Za obdobie viac ako tridsiatich rokov, ktoré uplynuli od jej vydania, bola jedinou prácou predstavujúcu pokus o syntézu poznatkov z dejín alchýmie priekopnícka štúdia Radoslava Fundárka – tá však rozsahom necelých štyridsiatich strán a limitmi interpretácie skúmanej problematiky v mnohých aspektoch dnes už nie je aktuálna. Iné štúdie, ako napríklad príspevok Ervína Lazara, boli zase úzko špecializované na konkrétny historický prameň (v tomto prípade alchymistický rukopis z roku 1573) alebo rozbor konkrétnej dejinnej udalosti, ako to uskutočnil Ivan Ponduša pri zhodnotení okolností pobytu anglických alchymistov Deeho a Kelleyho v Kežmarku na prelome rokov 1583/1584. Dobové pramene k histórii alchýmie na našom území boli interpretované predovšetkým z východísk daných kritériami jazykovej či knižničnej vedy a ich zhodnotenie po obsahovej stránke sa iba zriedkavo dostávalo na platformu dejín vedy a techniky. Zaradenie skúmanej problematiky do koncepcie dejín „učenej mágie“ je zase aktuálnym pokusom vyrovnať sa s absenciou historiografie na túto tému doteraz.

Pritom alchýmiu od samého počiatku vytvárali dve veľmi úzko súvisiace zložky: technická (laboratórna práca s rozmanitými chemickými látkami, teória ich vzájomného reagovania) a svetonázorová, ktorá ju spája predovšetkým s rôznymi mystickými a náboženskými prúdmi. Aj keď sa pomer medzi týmito zložkami v priebehu vývoja podstatne menil, budeme sa v tejto práci zameriavať na alchýmiu z faktografického hľadiska, podávať predovšetkým historické hodnotenie v rámci opisu vývoja prírodných vied na Slovensku, pričom by sme mali upozorniť aspoň na niektoré epistemologické otázky zviazané s ezoterickým charakterom tejto náuky. Takto chápaný pokus o prehľad slovenskej alchýmie by mohol byť aj príspevkom pri hodnotení udalostí, kultúrnych zmien i charakteru slovenskej histórie v období od 15. do 18. storočia.

Alchýmia nebola u nás ani časovo, ani geograficky izolovaná. Aj pri štúdiu jej osobitého charakteru musíme prihliadať na dejiny alchýmie v rámci Európy a to z hľadiska celkového vývoja i zemepisnej lokalizácie – tomu zodpovedajú i témy úvodných kapitol práce. Tento prístup je o to dôležitejší, že Slovensko sa stalo miestom návštev mnohých zahraničných alchymistov a ich pobyt u nás nemožno odtrhnúť od ich účinkovania v iných regiónoch. Z tohto dôvodu je po zhodnotení miesta, aké zaujímala alchýmia v systéme dobového poznávania i v kontexte vývoja vedy v stredoeurópskom kultúrnom priestore, venovaná pozornosť histórii alchýmie nielen na území niekdajšieho Uhorska, ale aj Čiech a Poľska, bez čoho by nebolo možné plnohodnotne posúdiť osobitosti i spoločné črty vzniku a vývoja alchýmie na Slovensku.

Hlavná časť práce v rámci navrhovanej chronológie postupne predstavuje údaje o pôsobení alchymistov u nás vo svetle dobových prameňov a usiluje sa z rukopisných pamiatok rekonštruovať teoretickú i praktickú zložku ich činnosti.

Obdobie alchýmie má svoje neprehliadnuteľné miesto v dejinách prírodných vied a techniky na Slovensku. Štúdium jej histórie nie je iba súborom faktov, viažucich sa k významným fenoménom stredovekej kultúry, ale predstavuje aj jednu z možností poznávania zákonitostí, aké ovplyvňovali vývoj a funkciu vedy na našom území.

Recenzia knihy

Studium dějin alchymie je náročné z řady důvodů. Byla to nauka, jejíž hranice nejsou dodnes jednoznačně a obecně přijatelně vymezeny, odehrávala se obvykle spíš v ústraní a pokud své myšlenky zaznamenávala, používala k tomu obvykle svůj specifický jazyk. Takové studium tedy vyžaduje nejen znalost jiných jazyků, latiny, němčiny, apod., ale právě také porozumění jazyku alchymie. Navíc se tato nauka odehrávala na pozadí obecných dějin, jejichž vliv je nutno respektovat, což předpokládá i znalost této oblasti. Pokud jde o dějiny evropské alchymie nutno konstatovat, že v odborné literatuře dodnes převažuje stanovisko, nevyslovené otevřeně, jakoby na tomto kontinentu alchymie končila nejzápadněji v Čechách, a nanejvýš se objevují skromné údaje o Transylvanii (Melchior Cibinensis), a jen dohady o tom, že se snad objevila v Rusku. Pokud se objevují zmínky o Slovensku, pak spíš v souvislosti s pobytem některých alchymistů (Paracelsus), takže vzniká dojem, jakoby zde nebyla žádná vlastní, domácí alchymie. Autor publikace si vytkl úkol velmi náročný a zároveň z hlediska právě řečeného mimořádně záslužný – vyplnit toto dosud prakticky bílé místo v historiografii alchymie. Předesílám, že se mu podařilo tento úkol výtečně splnit, což samozřejmě neznamená, že je toto studium ukončeno. Naopak, je to začátek, a to velmi solidní. Jedná sa tedy o více jak vítanou, výtečnou fundovanou studií jedné z málo prozkoumaných oblastí alchymie, kde autor zasadil alchymii na Slovensku do širšího kontextu, především středoevropského. Shromáždil velké množství zajímavého a velmi hodnotného materiálu, přičemž zvláštního ocenění si zasluhují také originální pasáže z textů, které uvádí. Nutno vyzdvihnout rovněž analytický přístup autora, který navrhl členění dějin alchymie na Slovensku.

Prof. RNDr. Vladimír Karpenko, CSc.