Knihy
Dva měsíce ve středověku
Voľné pokračovanie titulu „Čtyři hodiny do středověku“, tentoraz o pátraní po grále, kultových predmetoch moci a tajných spoločnostiach nesmrteľných.
Autor: Miloš Jesenský
Vydal: AOS Publishing, Ústí nad Labem, 1999, 175 strán
Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.eplanet.sk
Anotácia knihy
Z obsahu: Klenot v rukách Merlina – Sága kráľa Artuša – Rubáš, kopija a kríž – Striebro červeného komtura – Admirál s príliš mnoho hrobmi – Večne žijúci medzi nami – Leonardove tajné zápisky – Faustova cesta do nebies
Úryvok z knihy
Hneď na úvod musím pred čitateľmi konštatovať, že zdieľam zármutok Stanislava Lema takmer rovnakými slovami, keď ľutujem, že som sa nenarodil o nejaké to storočie skôr:
Tento text by sa potom celkom určite začal slovami „zviedol som markízu de …“, a keby som začal farbisto opisovať, ako som skromne oblečený vyskočil z okna spálne na prvom poschodí, utekal cez zámocký park, vytrhol kočišovi opraty z rúk a práskol do koní, aby som unikol pred sluhami, ktorých za mnou poslal žiarlivý markíz, naozaj by som nikomu nemusel vysvetľovať, kto je to markíza, ani čo znamená niekoho zviesť.
Bohužiaľ, časy sa zmenili a dnešní spisovatelia to majú naozaj ťažké. To čo sa snažia čitateľom zrozumiteľne priblížiť, označí kritika za naivné staromilstvo a pokiaľ začnú zo svojich diel vyháňať onú informačnú zatuchlinu objavným štýlom, čitatelia zase potrebujú konzultáciu s celým radom encyklopédií a učebníc.
Autori literatúry non fiction, ktorí sa snažia popularizovať poznatky z oblasti hraničných javov a navyše si dovoľujú prepisovať nanovo učebnice dejepisu, sú na tom azda najhoršie. Niektorí ako napríklad Jacques Bergier nakoniec priznávajú, že vlastne chceli len pobaviť a rozptýliť, tak ako to napísal Conan Doyle:
„Zhruba dosiahnem svoj cieľ,
pobavím filozofovaním
dieťa, ktoré je len malým človekom,
človeka, ktorý je len veľkým dieťaťom.“
Na tomto mieste by som mal pokúsiť zodpovedať dve otázky, ktoré začínajú rovnakým slovom „Prečo“.
A tak teda pekne po poriadku: Prečo som sa rozhodol napísať túto knihu?
Predchádzajúci titul, na ktorý nadväzuje ako voľné pokračovanie publikácia, ktorú práve držíte v ruke, vyšiel síce iba rok predtým, ale v skutočnosti bol napísaný už v roku 1992. To znamená, že od doby,kedy rukopis vznikol, až do chvíle, kedy sa ocitol v rukách čitateľov ubehla presne päťročnica.
Za tú dobu sa prirodzene viacero vecí zmenilo. O kolekciu zápalkových škatuliek s reklamou časopisu „Luckyboy“ som už dávno prišiel, /bohužiaľ starnúcu/ Sigourney Weawerovú pokladám však naďalej za excelentnú a v zozname obľúbených filmových hviezd som si Juliu Robertsovú zamenil za Andie Mc Dowellovú, ktorá každým rokom vyzerá lepšie a lepšie.
Za ten čas som si popri práci na iných knihách odkladal všetky materiály, výstrižky, fotokópie a správy z výskumných ciest, ktoré sa mi mohli hodiť pre ďalšie úvahy o fantastickom stredoveku. Keď som nimi naplnil dve škatule od banánov,rozhodol som sa konať a tak som sa pustil do písania.
A prečo som nazval novú knihu práve takto?
Priznám sa bez mučenia, že sa mi ju dlhší čas akosi nedarilo pokrstiť . Napokon sa mi dostal do rúk článok známeho amerického spisovateľa Isaaca Asimova „Rozličné roky“ /The Different Years of Time/ . V ňom som sa stretol s jedným z variantov známeho postupu, ktorý umožňuje zhustiť ľudské dejiny do obdobia jedného roku a potom vyznačiť kedy v priebehu tohto roku došlo ku kľúčovým dejinným udalostiam. / Človek si tak názornejšie urobí obraz o trvaní jednotlivých časových období./ Asimov začal „rok dejín“ datáciou vynálezu písma Sumermi 3200 pred n.l. na 1. januára. dostal tak časové rozpätie 5184 rokov, pričom sa každý deň dejín vyrovnal 14,20 skutočného roku. Všimnime si, že zatiaľ čo starovek trvá o niečo menej ako gravidita ženy, presne osem a pol mesiaca, a novovek len o niečo viac ako jeden mesiac,existuje v ľudskej histórii stredovek dva mesiace.
Po tomto zistení teda prestal byť názov knihy problémom.
Napriek stovkám rešerší, hromade materiálu a literatúry mi však ešte stále niečo chýbalo. Niečo, čo by dalo tieto veci dohromady, niečo, čo by ma vypravilo obojsmerným lístkom na stroji času do stredoveku. Po istej dobe som na to prišiel. Potreboval som symbol, motiváciu, ktorá by ma naplno zamestnala. A tak som sa vrátil k úvahám o grále, nádobe spásenia a požehnania, paralele alchymistického kameňa mudrcov, elixíru večnej mladosti a prastarej báje o rohu hojnosti a súčasne i symbolickému objektu, ktorý hral veľmi významnú úlohu v histórii i mystike stredoveku.
Počiatky tejto legendy môžeme nájsť v univerzálnom motíve posvätnej nádoby, ktorá je stelesnením moci, zdrojom zázrakov, magickým prameňom znovuzrodenia, obnovy a vyzdravenia. Takéto nádoby nachádzame v mytológii egyptského, antického a keltského sveta, ktorý je priamym pôvodcom legendy o grále.Počas obdobia „Temného veku“, včítane historickej artušovskej epochy v Malej a Veľkej Británii šiesteho storočia sa čriepky tradície zložili do obdivuhodnej mozaiky rozprávania romancí v 12. storočí. Po celých dvesto rokov sa potom objavovali rôzne varianty textov, ktoré doplnili a rozvinuli pôvodný materiál príbehov a postáv, ktoré už vtedy existovali. Rozprávanie o hľadaní grálu a družine rytierov Okrúhleho stola sa zmiešala s výdatným prúdom legiend plných tajomstva a záhadnosti: výpravy do ríše mŕtvých, priateľstvo ľudí a zvierat, podivné súboje, jazdci, ku ktorým sa nedá priblížiť, mystické ríše budúcnosti, čarovné studničky, kúzelné nápoje a podmorské mosty – a to všetko ponorené do hmlistého šerosvitu pradávnych mýtov.
To, čo ako legendu o grále poznáme v súčasnosti, je iba kompilácia stredovekých textov na základe ktorých nemožno grál presne opísať a definovať. Louis Charpentier pripomína, že práve tak nemožno popísať na základe mýtov Zlaté jablká Hesperidiek, Horovo oko, Zlaté rúno, či Tabule Desatora. Domnieva sa, že tieto slová pochádzajú z dávno mŕtvych jazykov a iba veľmi málo nám hovoria o vzhľade pôvodných predmetov, keďže k nim chýbajú kľúče, potrebné k ich objasneniu.
V každom prípade však nie je nesprávne konštatovať, že ide o symboly predmetov, vďaka ktorým povstala civilizácia. Vieme, hoci stále ešte iba veľmi málo, ako formy účinkujú na človeka. Každý predmet v závislosti od svojich tvarov a rozmerov, ako i oných, doposiaľ tajomných subtílnych vibrácií, vykazuje vplyv na svojho držiteľa. Z tohoto pohľadu je teda pochopiteľné úsilie o ukrývanie magických predmetov, aby nedošlo k ich zneužitiu v rozsahu, ktorého ničivosť si len veľmi ťažko dokážeme predstaviť. Práve z tohoto a žiadneho iného dôvodu podľa názoru zasvätených vykladačov stráži ohavný drak Ládón strom so zlatými jablkami, Isis ukrýva Horove oko, Aiétes opatruje zlaté rúno, Mojžiš obostiera Archu úmluvy zákazom a grál odpočíva na nedobytnom hrade v napoly inom svete.
Preto ani neprekvapí, keď sa v dvanástom storočí stretneme s legendou o grále a uvidíme v ňom nielen najvyšší ideál rytierstva, ktoré sa vydáva vyslobodiť Boží hrob, ale i túžbu po jeho nájdení a ochrane. A práve tu, v čase duchovného prebúdzania západnej kultúry, v dobe, kedy sa z cesty križiakov do Jeruzalema zrodila cesta za grálom, sa stali skutkom slová poémy „Lancelot Grail“, ktorej veršami sa teraz vydáme spoločne na cestu:
Tu je kniha Tvojho rodu
Tu začína kniha grálu.
Tu začínajú hrôzy
Tu začínajú zázraky.
Recenzia knihy
Tri roky po vydaní úspešného titulu „Štyri hodiny do stredoveku“, ktorý kritika zakrátko označila za „najlepšiu knihu od vydania Úsvitu kúzelníkov Bergiera a Pauwelsa“ sa autor opäť vracia k svojím úvahám o fantastickom stredoveku. Ústredným motívom jeho knihy sa stáva hľadanie posvätného kalicha grálu, ktorý je nielen stelesnením moci, zdrojom zázrakov, magickým prameňom znovuzrodenia, obnovy a uzdravenia, ale aj jedným z najvýznamnejších symbolov stredovekej kultúry.
Autor sa vracia do obdobia „Temného veku“ včítane historickej artušovskej epochy v Malej a Veľkej Británii šiesteho storočia, kedy sa čriepky ezoterickej tradície zložili do obdivuhodnej mozaiky romancí v 12. storočí. Po dve storočia sa objavovali rôzne varianty textov, ktoré doplnili a rozvinuli pôvodný materiál príbehov a postáv, ktoré už vtedy existovali.
V knihe doktora Jesenského sa rozprávanie o hľadaní grálu a družine rytierov Okrúhleho stola preplieta s výdatným prúdom legiend plných tajomstiev a záhadností: výpravy do ríše mŕtvych, priateľstvo ľudí a zvierat, podivné súboje, mystické ríše budúcnosti, čarovné studničky, kúzelné nápoje a podmorské mosty – a to všetko ponorené do hmlistého šerosvitu pradávnych mýtov. Pokiaľ sa vám v kine zapáčil film „Excalibur“ či „Prvý rytier“, tak toto je kniha práve pre vás.
To, čo ako legendu o grále v súčasnosti poznáme, je podľa autora iba kompiláciou stredovekých textov, na ktorých základe nie je možné grál presne popísať a definovať, práve tak, ako nie je možné popísať na základe mýtov Zlaté jablká Hesperidiek, Horovo oko, Zlaté rúno, či Tabule Desatora. Tieto slová pochádzajú z dávno mŕtvych jazykov a iba veľmi málo hovoria o vzhľadu pôvodných predmetov, pretože k ním chýba kľúč, potrebný k ich objasneniu. V každom prípade však autor konštatuje, že ide o symboly predmetov, vďaka ktorým povstala civilizácia. Vieme ale stále málo o tom, ako formy účinkujú na človeka. Každý predmet v závislosti na svojom tvare a rozmeroch, ako aj doposiaľ tajomných subtílnych vibráciách, vykazuje vplyv na svojho držiteľa.
Zatiaľčo metafyzikou prestúpená základná línia knihy nadchne milovníkov ezoterických mystérií, čitateľov obľubujúcich faktografiu autor takisto neobchádza. Okrem iného sa dozviete o neznámej histórii „ružového striebra“, zlovestného náprotivku grálu a kultových predmetov, usmerňujúcich osudy ľudstva a budete s dr. Jesenským analyzovať neznáme a prekvapujúce fakty zo životopisov celej galérie významných osobností stredoveku a renesancie: Bol Roger Bacon strateným cestovateľom v čase? Odkiaľ poznal Jonathan Swift topografiu Marsu? Kde a kedy sa narodil Krištof Kolumbus? Simuloval tento najslávnejší objaviteľ novoveku vlastnú smrť, aby uskutočnil tajnú výpravu do Indie? Z akých prameňov čerpal technický génius Leonardo da Vinci?
Čitateľov mnohokrát nanovo položené otázky prekvapia. Týka sa to predovšetkým kapitol o prítomnosti Nesmrteľných medzi nami, ktoré svojim rozprávaním dokazujú, že kultový film „Highlander“ nemusí byť iba fantáziou, či podrobný rozbor neznámych lietajúcich objektov nad európskymi mestami v stredoveku, ktorý azda najviac osloví práve čitateľov „UFO magazínu“. Legenda o tajomnom doktorovi Faustovi, či kronikárske záznamy mesta Norimbergu poskytujú k tomu dostatok zaujímavých podkladov. „Dva mesiace do stredoveku“ teda nielen nadväzujú na predošlý diel, ale predovšetkým dokumentujú skutočnosť, že autorovo nadšenie pre odhaľovanie mystérií stredoveku naďalej pretrváva. Preto čitateľov knihy zaiste poteší fakt, že dr. Jesenský pracuje nad novým pokračovaním tejto úspešnej série.
Vladimír Hanuliak, Slovenský rozhlas Bratislava, vysielané 23.9. 1999
počet prístupov dnes: 2